Milí čitatelia a zamestnanci Hornozemplínskej knižnice vo Vranove nad Topľou, pekne vás pozdravujem z Rosiny, ktorá leží blízko mesta Žilina.

Aj keď sme zemepisne pomerne vzdialení, tak napriek tomu je vaša knižnica mne veľmi blízka, pretože mám na ňu veľmi pekné spomienky.

Mala som tú česť dvakrát sa zúčastniť vášho podujatia Vranovské knihodni a vždy to bolo veľmi, veľmi vynikajúco zorganizované a podujatie malo takú svojskú a nezabudnuteľnú atmosféru.

Mňa očarili najmä podujatia, ktoré boli určené deťom, pretože som autorka detských knižiek, tak som sa aj na nich aktívne zúčastňovala.

A tieto podujatia robíte s láskou a so zanietením a deti vlastne môžu zažiť na vlastnej koži rozprávku a stretnutie s rozprávkovými bytosťami.

Určite to v nich zanechá veľmi silnú emóciu, veľmi silný dojem a decká vlastne nájdu vzťah nielen ku knižkám, k literatúre, ale aj ku knižnici.

A určite to zanechá v nich veľmi pozitívnu stopu. V širšom zmysle vlastne aj vzťah ku kultúre a k vzdelávaniu.

A toto je asi taká najvzácnejšia funkcia alebo úloha knižnice, ktorú môže plniť.

Vaša knižnica má za sebou veľmi bohatú históriu. Ak som dobre počítala, tak tento rok už bude mať deväťdesiate deviate narodeniny, čo je celkom slušný vek, a za tú dlhú dobu už veľa toho zažila.

A nielenže nezostarla, ale naopak si myslím, že omladla a je stále mladšia a mladšia.

Nie je to len tým, že používate moderné vybavenie, napríklad aj 3D tlačiareň, ktorú som vlastne mala možnosť vidieť prvý raz v živote práve u vás.

Ale je to aj tým, že máte stále mladého ducha a ste kreatívne. Máte kreatívne vedenie aj kolektív.

Nebojíte sa improvizovať, keď je to potrebné.

Ja mám krásnu spomienku aj na vašu bývalú pani riaditeľku Emíliu Antolíkovú, aj terajšiu pani riaditeľku Danku Molčanovú, ktoré obe prišli v roku 2015, keď som vítala do života knižku Bojnické búbely.

A ony prišli do Žiliny a vlastne pani Antolíková bola krstná mama knižky a prevtelila sa do rozprávkovej bytosti, do Vilhelminy di Travertiny, čo je postavička z knižky Bojnické búbely.

No a toto privítanie knižky bolo také asi najveselšie, najkrajšie, aké som kedy zažila.

Takže ja vám veľmi pekne ďakujem za doterajšiu spoluprácu, teším sa na ďalšiu a želám vám veľa spokojných čitateľov, veľa milých návštevníkov, veľa pekných podujatí, či už s detskými alebo s dospelými čitateľmi.

A táto Vilhelmina di Travertiny pozdravuje hlavne detských čitateľov.

Ahojte, majte sa pekne.