Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú – a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu – ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11).
Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Toto požehnanie má sprevádzať rodinu počas ďalších dní, ochraňuje ich pred útokmi zlého ducha a podporuje rast v čnostiach.
