Kni┼żnice Pre┼íovsk├ęho samospr├ívneho kraja a Pre┼íovsk├Ż samospr├ívny kraj vyhl├ísili u┼ż 6. ro─Źn├şk s├║┼ąa┼że┬áKniha roka PSK.

Term├şn nomin├ície s├║┼ąa┼żn├Żch kn├şh bol do 30. apr├şla 2023. Nominovan├ę boli s├║┼ąa┼żn├ę knihy sp├Ąt├ę s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom – t├ęmou, osobou autora textovej alebo obrazovej ─Źasti, ktor├ę boli vydan├ę v roku 2022.

Nominovan├ę tituly s├║ rozdelen├ę do┬á┼ítyroch kateg├│ri├ş:

1) Beletria pre deti a ml├íde┼ż

2) Beletria pre dospel├Żch

3) N├íu─Źn├í literat├║ra

4) Popul├írno-n├íu─Źn├í literat├║ra

 

Hlasova┼ą m├┤┼żete elektronicky cez online formul├ír.

Hlasuj├║ci m├┤┼że udeli┼ą v ka┼żdej kateg├│rii jeden hlas.

Hlasuj├║ci m├┤┼że udeli┼ą jednej knihe len jeden hlas.

Po─Źas trvania s├║┼ąa┼że m├┤┼że hlasuj├║ci hlasova┼ą len jedenkr├ít.

Hlasovanie prebieha od 1. júna do 31. augusta 2023.

 

Pon├║kame v├ím zoznam nominovan├Żch titulov a ich anot├ície.:

Rozpr├ívky z lesa – O─żga ┼ávedov├í, ─Żubica ┼ávedov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Rozpr├ívky z lesa je ver┼íovan├í kniha od sk├║senej u─Źite─żky. Rozpr├ívky s├║ hrav├ę, pou─Źn├ę, p├║tavo nap├şsan├ę. Ilustr├ície vystihuj├║ dej rozpr├ívky. Ur─Źite z├íujmu detsk├ęho ─Źitate─ża. V rozpr├ívkovom lese je lek├írni─Źkou aj u─Źite─żkou Lesnej ┼íkoly Sova Olinka, ktor├í d├┤verne pozn├í probl├ęmy aj radost├ş zvieratiek. Cez jej rozpr├ívanie sa ─Źitate─ż dozvie aj o z├íkladn├Żch ├║─Źinkoch lie─Źiv├Żch rastl├şn a ├║smevn├ę, zauj├şmav├ę pr├şbehy zo ┼żivota v ─Źarovnom lese a jeho okol├ş.

Hlasova┼ą m├┤┼żete elektronicky cez online formul├ír.

 

Zrodila sa b├ísni─Źka – Irena Paukov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Kniha vznikla z l├ísky k zvieratk├ím a de┼ąom.

Hlasova┼ą m├┤┼żete elektronicky cez online formul├ír.

 

Ako Pa─żko Dob┼íinsk├Ż zbieral rozpr├ívky – Silvia Ka┼í─Ź├íkov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Ver┼íovan├Ż pr├şbeh o tom, ako sa mal├Ż Pa─żko Dob┼íinsk├Ż stal sl├ívnym zberate─żom ─żudov├Żch rozpr├ívok. Dozviete sa v ┼łom, ako zbieral rozpr├ívky do ko┼í├şka, ako sa mu niektor├ę sn├şvali alebo mu ich rozpr├ívala mamka Zuzana. Pre─Ź├ştate si o nebezpe─Źnom ohni, ktor├Żm si svietil, aby mohol p├şsa┼ą rozpr├ívky aj v noci. Kniha v├ím tie┼ż prezrad├ş, ako Pa─żko premohol Kr├í─żovn├║ lenivos┼ą a odvtedy u┼ż zapisoval rozpr├ívky iba postoja─Źky. V b├ísni─Źk├ích n├íjdete schovan├ę aj n├ízvy miest, kde ┼żil a pracoval, a n├ízvy viacer├Żch rozpr├ívok, ktor├ę po─Źas ┼żivota nazbieral, prep├şsal alebo vymyslel.

 

Bahadurovo dedi─Źstvo – Vladim├şra Kme─Źov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Rodinn├ę tajomstvo i nev┼íedn├Ż zov┼łaj┼íok vyde─żuj├║ desa┼ąro─Źn├ęho Karima spomedzi ostatn├Żch ─żud├ş v rodnom meste. Ke─Ć neo─Źak├ívane osirie, jeho novou rodinou sa stane karav├ína kupca Yusufa. Na dlhej a riskantnej p├║ti do nezn├íma sprev├ídza chlapca z├íhadn├Ż cudzinec. Predov┼íetk├Żm jeho vplyvom sa Karim ─Źoraz viac zaplieta do tajomstiev rodu, o ktor├ęho existencii dovtedy netu┼íil. Dostane sa do cie─ża, ktor├Ż mu ur─Źil umieraj├║ci otec? Spln├ş pri tom poslanie, ktor├ę vraj na neho ─Źak├í u┼ż roky? A s├║ naozaj n├ístrahy p├║┼íte tou najv├Ą─Ź┼íou v├Żzvou, ktorej bude musie┼ą ─Źeli┼ą? Vydajte sa na dobrodru┼żn├ę putovanie starobyl├Żm Orientom v ─Źasoch, ke─Ć e┼íte roz─żahl├Żmi p├║┼í┼ąami tiahli po─Źetn├ę karav├íny, ke─Ć sa krivolak├Żmi uli─Źkami baz├írov niesla v├┤┼ła exotick├ęho korenia a pod prstami ┼íu┼í┼ąal prav├Ż hodv├íb a ke─Ć hviezdy nad st├şchnutou o├ízou po tis├şci raz po─Ź├║vali rozpr├ívania m├║drych starcov.

 

Ako Pa─żko Dob┼íinsk├Ż zbieral rozpr├ívky – Silvia Ka┼í─Ź├íkov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Ver┼íovan├Ż pr├şbeh o tom, ako sa mal├Ż Pa─żko Dob┼íinsk├Ż stal sl├ívnym zberate─żom ─żudov├Żch rozpr├ívok. Dozviete sa v ┼łom, ako zbieral rozpr├ívky do ko┼í├şka, ako sa mu niektor├ę sn├şvali alebo mu ich rozpr├ívala mamka Zuzana. Pre─Ź├ştate si o nebezpe─Źnom ohni, ktor├Żm si svietil, aby mohol p├şsa┼ą rozpr├ívky aj v noci. Kniha v├ím tie┼ż prezrad├ş, ako Pa─żko premohol Kr├í─żovn├║ lenivos┼ą a odvtedy u┼ż zapisoval rozpr├ívky iba postoja─Źky. V b├ísni─Źk├ích n├íjdete schovan├ę aj n├ízvy miest, kde ┼żil a pracoval, a n├ízvy viacer├Żch rozpr├ívok, ktor├ę po─Źas ┼żivota nazbieral, prep├şsal alebo vymyslel. Bahadurovo dedi─Źstvo – Vladim├şra Kme─Źov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Rodinn├ę tajomstvo i nev┼íedn├Ż zov┼łaj┼íok vyde─żuj├║ desa┼ąro─Źn├ęho Karima spomedzi ostatn├Żch ─żud├ş v rodnom meste. Ke─Ć neo─Źak├ívane osirie, jeho novou rodinou sa stane karav├ína kupca Yusufa. Na dlhej a riskantnej p├║ti do nezn├íma sprev├ídza chlapca z├íhadn├Ż cudzinec. Predov┼íetk├Żm jeho vplyvom sa Karim ─Źoraz viac zaplieta do tajomstiev rodu, o ktor├ęho existencii dovtedy netu┼íil. Dostane sa do cie─ża, ktor├Ż mu ur─Źil umieraj├║ci otec? Spln├ş pri tom poslanie, ktor├ę vraj na neho ─Źak├í u┼ż roky? A s├║ naozaj n├ístrahy p├║┼íte tou najv├Ą─Ź┼íou v├Żzvou, ktorej bude musie┼ą ─Źeli┼ą? Vydajte sa na dobrodru┼żn├ę putovanie starobyl├Żm Orientom v ─Źasoch, ke─Ć e┼íte roz─żahl├Żmi p├║┼í┼ąami tiahli po─Źetn├ę karav├íny, ke─Ć sa krivolak├Żmi uli─Źkami baz├írov niesla v├┤┼ła exotick├ęho korenia a pod prstami ┼íu┼í┼ąal prav├Ż hodv├íb a ke─Ć hviezdy nad st├şchnutou o├ízou po tis├şci raz po─Ź├║vali rozpr├ívania m├║drych starcov. Cukorni─Źka – J├ín Mil─Ź├ík, Ren├íta Mil─Ź├íkov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Imaginat├şvno-hrav├ę ver┼íe s prebleskuj├║cim zmyslom pre nonsens ved├║ mal├ęho ─Źitate─ża ─Źi posluch├í─Źa k objavovaniu nesamozrejmost├ş sveta a zrete─żne smeruj├║ k jeho harmoniz├ícii. Ilustrovala Ren├íta Mil─Ź├íkov├í, ktorej kniha Sedem rokov nem├í. Talianske rozpr├ívky z├şskala ocenenie Najkraj┼íia kniha Slovenska. Pre ─Źitate─żov pred┼íkolsk├ęho a mlad┼íieho ┼íkolsk├ęho veku.

 

Lebka s dvoma z├ímkami – Peter Karpinsk├Ż (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Kniha Lebka s dvoma z├ímkami obsahuje pr├şbeh, z ktor├ęho sa postupne st├íva detekt├şvka a horor, ale aj ─ż├║bostn├Ż pr├şbeh Michala a z├íhadn├ęho diev─Źa┼ąa. Obaja mlad├ş ─żudia p├ítraj├║ v m├║zeu po stratenej lebke s dvoma z├ímkami a z├írove┼ł ─Źitate─żovi pribli┼żuj├║ ┼żivot Andreja Kme┼ąa. V knihe sa nach├ídza komiks o Kme┼ąovom ┼żivote i tajomn├ę listy, ktor├ę p├ş┼íe nezn├ímy ON. To v┼íetko je podporen├ę ilustr├íciami ale aj dobov├Żmi fotografiami zo ┼żivota mu┼ża, ktor├Ż vykopal kos┼ą mamuta, zalo┼żil na┼íe prv├ę m├║zeum, pestoval ru┼że, zbieral miner├íly. Poh─żad do hist├│rie m├┤┼że by┼ą fakt aj nap├şnav├Ż.

 

Na koniec sveta – Zuzana ┼átelbask├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Vydajte sa na dlh├║ cestu s ├║┼żasn├Żm Adri├ínom Machom, ktor├ęho obr├ízky miluj├║ deti po celom svete. Mal├ęmu Eskim├í─Źikovi Yukovi mami─Źka ve─Źer rozpr├ívala pr├şbehy o mieste, kde sa kon─Ź├ş svet. No ani pi┼żmo┼ł, sob ─Źi pol├írna l├ş┼íka o ┼łom ni─Ź nevedeli. Mo┼żno mu nakoniec porad├ş ve─żk├í biela medvedica. Naraz├ş napokon Yuko na koniec sveta?

 

O─Źko ┼ípeh├║┼ł 2 ─îo n├ím dedo nikdy neprezradil – Gabriela Futov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Bl├ş┼żia sa pr├ízdniny a detekt├şv O─Źko sa boj├ş, ┼że sa bude u stark├Żch nudi┼ą. Brat sa venuje frajerke a dedo st├íle nem├í ani len internet. Len┼że ke─Ć O─Źko objav├ş star├║ zabudnut├║ povalu, vrhne sa do p├ítrania a odhal├ş neuverite─żn├ę veci: kto je z├íhadn├Ż profesor, pre─Źo babka nezn├í┼ía Adelinu stark├║ Margitu, komu patrila star├í vojensk├í uniforma ─Źi dokonca do koho bol dedo za─ż├║ben├Ż a ─Źo to m├í spolo─Źn├ę s v├Ązen├şm. Len ┼íikovn├Ż detekt├şv odhal├ş tajomstv├í schovan├ę na zapr├í┼íenej povale, o ktor├Żch dedo nikdy nehovoril…

 

Rozpr├ívky z mlyna : Pripovidki z m─żina – M├íria Fri─Źov├í Anna Hausov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Kniha M├írie Fri─Źovej je zbierkou origin├ílnych i autentick├Żch pr├şbehov, prevzat├Żch a prerozpr├ívan├Żch zo star├Żch kalend├írov ─Źi inej literat├║ry, ktor├í sa uchov├ívala v mlyne a bola dostupn├í pre cel├║ dedinu. Autorka v mlyne vyrastala a pripovidky zachytila a previedla z ├║stnej do p├şsomnej podoby, aby s├║─Źasnej i bud├║cej gener├ícii pribl├ş┼żila atmosf├ęru sveta jej detstva. Zbierka obsahuje 27 rozpr├ívok. Z jednej strany v sloven─Źine a z druhej v n├íre─Ź├ş, ktor├Żm sa rozpr├ívalo v mlyne. Je to svet pohybuj├║ci sa medzi realitou a irealitou. Z re├ílneho prostredia Lysej Str├í┼że sa dost├ívame na cintor├şn i do pekla, ve─żmi ─Źasto v┼íak do lesa, kde sa odohr├ívaj├║ tie najk─ż├║─Źovej┼íie i najvtipnej┼íie momenty jednotliv├Żch pr├şbehov. Pred na┼íimi o─Źami defiluj├║ ve─żkomo┼żn├ş p├íni a panie, kmotrovia a gazdin├ę, cig├íni a zbojn├şci, ale i l├ş┼íky, psi a vlci, ktor├ş disponuj├║ mno┼żstvom ─żudsk├Żch atrib├║tov, a napokon nech├Żbaj├║ ani typick├ę rozpr├ívkov├ę postavy ako ─Źerti, bosorky ─Źi je┼żibaby. ─îlovek tu rob├ş r├┤zne zvieracie ─Źinnosti a zvierat├í zasa ─żudsk├ę. Texty s├║ bohat├ę na r├┤zne kuri├│zne momenty a natur├ílne mot├şvy z „vychod┼łarskeho sveta“. Knihu ilustrovala akad. mal. Anna Hausov├í, ktor├í dokonale zachytila momenty pr├şbehov.

 

Skaln├í kr├í─żovn├í – ─Żudov├şt Petra┼íko, Anna Hausov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Kr├ísna kopcovit├í krajina, na juhu n├ş┼żina, ale i slovensk├ę more ─Źi na┼íe mal├ę ve─żhory. To v┼íetko a e┼íte omnoho viac skr├Żva na┼ía krajina. Vz├ícne pamiatky na ru┼ín├ę dejiny z n├í┼ího kraja, ako napr├şklad malebn├ę hrady i hradn├ę ruiny, chr├ímy ─Źi umeleck├ę poklady, ale aj vz├ícne p├şsomnosti. No medzi tie najvz├ícnej┼íie stopy, ktor├ę ostali v pam├Ąti ─żudu patria povesti, legendy, eposy, ale aj pr├şbehy. Tie najkraj┼íie povesti a pr├şbehy z v├Żchodn├ęho Slovenska zozbieral, prerozpr├íval v tejto knihe v├Żnimo─Źn├Ż znalec dej├şn a ─żudovej slovesnosti tohto kraja. Objav├şte z├íhadn├ę miesta, ukryt├ę poklady starod├ívnych vlad├írov, hradn├Żch p├ínov, rytierov, ale i zbojn├şkov, ─Źi sedliakov a nav┼ít├şvite i ─żudopr├ízdnu r├ş┼íu Skalnej kr├í─żovnej. Kniha vo─żne nadv├Ązuje na Povesti , pr├şbehy a poveda─Źky z v├Żchodu Slovenska (2018).

 

Stane sa z├ízrak – Zuzana ┼átelbask├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: ─îlovie─Źik mal ka┼żd├Ż de┼ł to─żko pr├íce! Staval hrady, opatroval zvierat├í, dokonca si niekedy vym├Ż┼í─żal aj celkom nov├ę a nev├şdan├ę tvory ─Źi krajiny. No ke─Ć sa raz r├íno vr├ítil k svojej pr├íci, zistil, ┼że v┼íetky hrady s├║ dokon─Źen├ę a v┼íetky zvierat├í nak┼Ľmen├ę. Zrazu mal pocit, akoby sa zastavil ─Źas. ─îo bude teraz robi┼ą?

 

Tajomstv├í ├┤smich plan├ęt – Du┼ían Fabian (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Mal├í kom├ętka let├ş vesm├şrom na svoju pravideln├║ n├ív┼ítevu k Slnku. Aby sa cestou domov nenudila, rozhodne sa nav┼ít├şvi┼ą plan├ęty slne─Źnej s├║stavy. A tak sa kom├ętka zozn├ími s kr├ísnou Venu┼íou, l├ískavou Zemou, bojovn├Żm Marsom, naf├║kan├Żm Jupiterom, u─Źen├Żm Saturnom a ─Ćal┼í├şmi plan├ętami, ktor├ę jej rozpovedia svoj pr├şbeh. Vydajte sa spolu s ┼łou na putovanie tajomn├Żm vesm├şrom. Okrem toho, ┼że sa dobre zabav├şte, dozviete sa ve─ża zauj├şmav├ęho o plan├ętach, ich obe┼żniciach a celej na┼íej n├ídhernej Galaxii.

 

Z├íchrann├í stanica: Medve─Ć Mi┼ío – Zuzana ┼átelbask├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Tretie pokra─Źovanie dobrodru┼żnej slovenskej s├ęrie o zachr├ínen├Żch zvieratk├ích! ÔÇ×Poviem v├ím, tak├ęho ukecan├ęho medve─Ća som e┼íte nevidel,ÔÇť spustil Maco namiesto pozdravu. ÔÇ×Papu─żka sa mu nezavrela, odkedy sme vyrazili.ÔÇť Lula ml─Źala. Medvie─Ća┼ąa sa nevedela do─Źka┼ą. Tento chlp├í─Ź bude celkom prv├Ż, za ktor├ęho m├í zodpovednos┼ą. Ich zv├ştanie si predstavovala od momentu, ke─Ć jej to Maco ozn├ímil. Predstavovala si, ako si ─Źupne, natiahne k nemu ruku, medved├şk ju o┼łuch├í a prit├║li sa k nej. Nov├Ż l├ískypln├Ż pr├şbeh zo Z├íchrannej stanice v Z├ízrivej!“

 

Z├íchrann├í stanica: Rys Leo – Zuzana ┼átelbask├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: ÔÇ×N├í├í├í pi-pi-pi-pi,ÔÇť volala na sliepky babka Chm├║rov├í. V├Ą─Ź┼íinou jej ihne─Ć odzdravili, no to r├íno sa z kur├şna neoz├Żvali ┼żiadne hlasy. ÔÇ×Na ─Źi ste ┼íecke skapali, ─Źi ─Źo?ÔÇť sp├Żtala sa babka, ke─Ć otv├írala dreven├ę dvierka. Nad├Żchla sa prievanu a hromovo k├Żchla ÔÇô HAP─î├Ź├Ź├Ź! Ako blesk z jasn├ęho neba vybehlo z tmav├ęho kur├şna ak├ęsi zviera… Nov├Ż nap├şnav├Ż pr├şbeh zo Z├íchrannej stanice v Z├ízrivej! Po─Ćte s nami po vl─Źici Lune zachr├íni┼ą rysa Lea a ─Źoskoro aj ─Ćal┼íie zvieratk├í. Nielen┼że za┼żijete dobrodru┼żstvo, ak├ę v skuto─Źnosti pre┼żili slovensk├ş z├íchran├íri v Z├ízrivej, ale navy┼íe sa dozviete, ─Źo ste o t├Żchto prekr├ísnych zvieratk├ích doteraz nevedeli.

 

Zvieratk├í z Jakubovho kopca – Diana Ma┼ílejov├í, ─Żuboslav Pa─żo (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: POZOR, POZOR! Na zvieracej farme na Jakubovom kopci sa deje ─Źosi ne─Źakan├ę. Zvieratk├í sa zo d┼ła na de┼ł dozvedia, ┼że cel├║ farmu chc├║ uzavrie┼ą a nepusti┼ą ich von. A tak sa prasiatko Di, kuriatko Zu, krtko Pepito a ps├şk Bob rozhodn├║ utiec┼ą a h─żada┼ą si dom─Źek inde. Zd├í sa v┼íak, ┼że spanik├írili priskoro. Doma je predsa doma. Pre─Ź├ştajte si nov├Ż vesel├Ż pr├şbeh od ob─ż├║benej autorky detsk├Żch rozpr├ívok Diany Ma┼ílejovej.

 

Plameniaky chodia naopak – ─Żubom├şra Jen─Źov├í, Adri├ín Jen─Źo (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Chlap─Źek nakreslil te─Ź├║ci pot├┤─Źik, mot├Żliky, zelen├║ tr├ívu, pestrofarebn├ę stromy a ┼íirok├║ l├║ku, ktor├í by, neby┼ą okrajov papiera, pokra─Źovala donekone─Źna. A Sar sa zmohla zase iba na bodku. Potom si nie─Źo uvedomila. Spojila v┼íetky bodky dohromady. Pustila pero a nehybne pozerala do nezn├íma. „Mami, aj ja chcem ma┼ą tak├║ presn├║ ruku ako ty. Tak├Ż pekn├Ż ┼ítvorec by som nenakreslil ani s prav├ştkom.“ Sar sa vzchopila a pohladila syna po chrbte.

Hlasova┼ą m├┤┼żete elektronicky cez online formul├ír.

 

Barvinek – Milka Zimkov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Zbierka postrehov, glos, fejt├│nov a kr├ítkych pr├│z Milky Zimkovej je ako uvit├Ż modrav├Ż barvinkov├Ż veniec na Ve─żk├║ noc za ─Źias jej mladosti. Reaguje v nich na aktu├ílnu situ├íciu, pri─Źom reflektuje vlastn├ę sk├║senosti, spomienky, vracia sa do detstva a mlad┼í├şch ─Źias v rodnom kraji, no sprac├║va aj z├í┼żitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedn├ęho herca. V jej tvorbe nie je ni─Ź, ─Źo by nepre┼żila, neprec├ştila a s ─Ź├şm by sa nestoto┼żnila. P├ş┼íe po svojom, o svojom, len to, ─Źo vie a ─Źo z du┼íe mus├ş, spont├ínne a ├║primne. R├┤zne ├║tvary jej liter├írnej tvorby maj├║ v┼íak jedno spolo─Źn├ę: Hovoria o t├║┼żbe, aby deti boli zaopatren├ę, stark├ş ┼í┼ąastnej┼í├ş, ┼żeny obdarenej┼íie, chlapi s├║cej┼í├ş, susedia pr├şvetivej┼í├ş a globalizovan├Ż svet ─żudskej┼í├ş. Preto m├í jej tvorba origin├ílnu v├Żpovedn├║ hodnotu, vn├║torn├ę vzru┼íenie a osobitn├ę postavenie v na┼íej literat├║re.

 

B├íse┼ł pre moje mesto : zborn├şk po├ęzie o Starej ─Żubovni – Nina Koll├írov├í (editorka) (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti, osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Zborn├şk po├ęzie B├íse┼ł pre moje mesto vznikol v r├ímci projektu Uzol kult├║ry – Star├í ─Żubov┼ła – Mesto kult├║ry 2021 v roku 2022. Zauzlil do jedn├ęho celku autorov nieko─żk├Żch gener├íci├ş, b├ísnikov i v├Żtvarn├şkov, s ich jedine─Źn├Żmi poh─żadmi na Star├║ ─Żubov┼łu. ─îas┼ą zborn├şka tvor├ş ocenen├í po├ęzia zo s├║┼ąa┼że B├íse┼ł pre moje mesto, s├║┼ąa┼ż vyhl├ísila ─Żubovnianska kni┼żnica v r├ímci mimoriadneho ro─Źn├şka Z├íchvevov. Dop─║┼łaj├║ ju b├ísne, ktor├ę boli venovan├ę Starej ─Żubovni (napr. z pera Andreja Pl├ívku ─Źi Ferdinanda Vok├íla), ale aj star┼íie b├ísne ─żubovnianskych autorov ─Źi autorov sp├Ąt├Żch so Starou ─Żubov┼łou. Priestor dostali aj pr├şle┼żitostn├ę b├ísne a texty piesn├ş (aj text v├ş┼ąaznej piesne Martina Kaletu zo s├║┼ąa┼że Piese┼ł pre moje mesto). Zborn├şk je ilustrovan├Ż v├Żtvarn├Żmi dielami region├ílnych autorov z v├Żstavy ─Żubovnianske spektrum, ktor├ę bolo venovan├ę pr├íve Starej ─Żubovni. Po├ęziu mlad├Żch ─żubovnianskych autorov v ─Źasti Najmlad┼í├ş o svojom meste dotv├íraj├║ ocenen├ę obr├ízky zo s├║┼ąa┼że Poh─żadnica z n├í┼ího mesta. Zborn├şk vydalo Mesto Star├í ─Żubov┼ła s finan─Źnou podporou FPU. Editorkou zborn├şka je Nina Koll├írov├í, pod grafiku sa podp├şsala Katar├şna Bedn├írov├í.

 

29. febru├ír – Andrea Rimov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: ┼Żivot na ni─Ź ne─Źak├í a smelo plynie ─Ćalej, ale ─Źo ak star├ę jazvy rast├║ spolu s vami a aj po rokoch prive─żmi bolia? Timea po komplik├íci├ích vo vz┼ąahu prahne po oddychu pre svoju unaven├║ du┼íu, a preto vzkriesi svoju l├ísku k literat├║re. Ke─Ć v jednej zo star├Żch kn├şh n├íhodne objav├ş za┼żltnut├ę svadobn├ę ozn├ímenie svojej milovanej tety a nezn├ímeho mu┼ża, prebud├ş sa v nej zvedavos┼ą. K ┼żiadnej svadbe toti┼ż nikdy nedo┼ílo. Tetine vyh├Żbav├ę odpovede vyvol├ívaj├║ ─Ćal┼íie ot├ízky, a preto Timea za─Źne h─żada┼ą pravdu na vlastn├║ p├Ąs┼ą. Pre─Źo sa svadba nekonala a kto je z├íhadn├Ż Oliver? Ak├ę tajomstv├í ukr├Żvaj├║ ─żudia, ktor├ş spolu pl├ínovali zostarn├║┼ą? Ako to cel├ę s├║vis├ş s magick├Żm 29. febru├írom? Odha─żte s Timeou jednotliv├ę ─Źasti sklada─Źky k├║sok po k├║sku a ponorte sa do prekvapiv├ęho pr├şbehu, ktor├Ż v├ís nenech├í chladn├Żmi. ÔÇ×… aby svet vedel, ─Źo dok├í┼że vytvori┼ą zlo a krutos┼ą, ko─żko ┼żivotov dok├í┼że zm├írni┼ą a ak├║ sp├║┼í┼ą vie zanecha┼ą za sebou t├║┼żba po pomste.ÔÇť

 

Gran├ítov├ę jablko – Camille Labas (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Autorka, rod├í─Źka z Pre┼íova, po─Źas 36 rokov ┼żivota v Rak├║sku stretla mnoh├Żch cudzincov a ako emigrantku ju oslovili pr├şbehy pris┼ąahovalcov z Orientu, ktor├ş pri┼íli ─Źasto s pr├ízdnymi rukami, no priniesli so sebou svoje tradi─Źn├ę zvyky a ┼żivotn├ę hodnoty. Bli┼ż┼íie spoznanie sa s viacer├Żmi z nich v nej vzbudilo hlbok├║ sympatiu k ich kult├║re. ─îasto dramatick├ę ─żudsk├ę osudy, ktor├ę jej vyrozpr├ívali, sa stali podkladom k nap├şsaniu siedmich poviedok plasticky zachyt├ívaj├║cich ┼żivot migrantov v starej i novej domovine so v┼íetk├Żm ─Źo prin├í┼ía odchod zv├Ą─Ź┼ía z ne─żahk├Żch podmienok a potom komplikovan├Ż proces prisp├┤sobovania sa nov├ęmu prostrediu. Dejov├║ pestros┼ą rozpr├ívania pod─Źiarkuje r├┤zny n├írodn├Ż p├┤vod protagonistov poviedok Ôłĺ alb├ínsky, tureck├Ż, aramejsk├Ż, irack├Ż, libanonsk├Ż, perzsk├Ż a s├Żrsky. Do textov autorka vkomponovala tie┼ż vlastn├ę ├║vahy o problematike migr├ície. Kni┼żka sa tak stala pr├ş┼ąa┼żliv├Żm i obohacuj├║cim ─Ź├ştan├şm na vo─żn├ę chv├şle. Ilustr├ície Natalie Sokolovovej, autorkinej d├ívnej ruskej priate─żky, dotv├íraj├║ celkovo pr├şjemn├Ż dojem z kvalitne spracovanej knihy.

 

Ha┼ła – Anna Tom├í┼í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Kniha poviedok obsahuje ┼ítrn├ís┼ą pr├şbehov rozmanito orientovan├Żch. S├║ tam vlastn├ę historky, vypovedan├ę ┼żivotn├ę osudy priate─żov, kolegov a z rodiny – smutn├ę, v├í┼żne i vesel├ę.

 

Je┼żi┼íko na bicykli – Miroslav Majern├şk (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Autor, podobne, ako vo svojich predo┼íl├Żch liter├írnych dielach, aj tu dokazuje, ┼że je v├Żborn├Ż rozpr├íva─Ź pr├şbehov so zmyslom pre detail a dramatick├ę z├ípletky, ktor├ę adekv├ítne preplet├í humorn├Żmi pr├şdavkami odpozorovan├Żmi z re├ílneho ┼żivota. U┼ż samotn├Ż n├ízov kni┼żky i ├║stredn├ęho pr├şbehu napoved├í, ┼że nejde len o vyrozpr├ívanie pr├şbehov s takmer detekt├şvnymi z├ípletkami. Autor na ich pozad├ş alebo paralelne s nimi odha─żuje cel├║ sple┼ą ─żudsk├Żch vz┼ąahov v spomienkov├Żch n├ívratoch do ─Źias jeho detstva, mladosti, ale aj do pranierovania s├║─Źasnosti. ─îitate─ż sa st├íva akoby akt├ęrom toho v┼íetk├ęho, lebo ─Źasto mus├ş prem├Ż┼í─ża┼ą, ┼że nejeden jeho pr├şbeh akosi zapad├í aj do jeho ┼żivota, len mo┼żno v in├Żch s├║vislostiach a s in├Żmi osobami. S t├Żmto dielom pre┼ż├şvame nostalgicky kr├ísnu realitu ─Źias, ktor├║ my aj na┼íe deti poznaj├║ len z rozpr├ívania star├Żch rodi─Źov. Spolu t┼Ľpneme so straten├Żm mal├Żm chlapcom. Zam├Ż┼í─żame sa nad d├┤sledkami ne┼żno-revolu─Źn├Żch udalosti, ktor├ę n├ím v┼íetk├Żm zmenili ┼żivot a v kone─Źnom d├┤sledku pripravili n├ím s├║─Źasn├şkom tragikomick├ę situ├ície dne┼ín├Żch ─Źias. Pr├şbehy, ktor├ę v├ís ur─Źite zaujm├║ v tomto kontexte nadob├║daj├║ realistick├ę rozmery, pravda┼że, so ┼í┼ąastn├Żm koncom, ale ─Źitate─ża nepriamo n├║tia sa aj zam├Ż┼í─ża┼ą, ┼że ─Źo ak… ┼że sta─Źilo tak m├ílo… a ─Źlovek nevie, ─Źi sa m├í smia┼ą alebo plaka┼ą, lebo to, ─Źo sa odohr├íva v jeho pr├şbehoch, je tak├ę autentick├ę.

 

Kamene a nite – ─Żubica Tatransk├í, Barbora ┼áimkov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: ├Ütla zbierka po├ęzie ─Żubice Tatranskej vznikla ako pocta k nedo┼żit├Żm 80. narodenin├ím Barbory ┼áimkovej. Obe d├ímy sp├íjala nielen dlhoro─Źn├ę priate─żstvo, spolo─Źn├ę povolanie u─Źiteliek v├Żtvarnej v├Żchovy, ale i v├í┼íe┼ł pre so─żnobansk├║ ─Źipku, ktorej sa obe venovali a st├íli pri zrode So─żnobansk├ęho ─Źipk├írskeho cechu. B├ísne v pr├şzna─Źne pomenovanej zbierke Kamene a nite s├║ in┼ípirovan├ę a tematicky sp├Ąt├ę s tvorbou Barbory ┼áimkovej, ktor├í v jemnej od─żah─Źenej ─Źipke origin├ílnym sp├┤sobom zachytila mnoh├ę stavby sp├Ąt├ę s Solivarom, Pre┼íovom i jeho okol├şm.

 

KORENE: vira, nadija, ─żubov – Em├şlia Sii─Ź├íkov├í Beblav├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Zvy─Źajne si pam├Ąt├íme tri gener├ície rodinn├Żch pr├şbehov. ─îo sa stalo prarodi─Źom, star├Żm rodi─Źom a ako sa ┼żilo, ke─Ć sme boli de┼ąmi my. V t├Żchto pr├şbehoch h─żad├íme odpovede, ako robi┼ą ┼ąa┼żk├ę rozhodnutia v na┼íom ┼żivote, ktor├Ż l├íme i oh├Żna vietor, b├║rky, krupobitie, ale z├írove┼ł osvet─żuje slne─Źn├í ┼żiara. Pr├şbehy, ritu├íly a n├ívody na rozhodovanie sa takto cez na┼íe korene odovzd├ívaj├║ z gener├ície na gener├íciu. O to sa pok├║┼ía aj kniha poviedok KORENE – vira, nadija, ─żubov. Obsahuje 8 poviedok nap├şsan├Żch v slovenskom jazyku, ktor├ę s├║ in┼ípirovan├ę ┼żivotom konkr├ętnych ─żud├ş z v├Żchodn├ęho Slovenska. Venuje sa etnickej a konfesnej pestrofarebnosti vychodneho Slovenska, ale aj v├Żzvam a z├ídrhelom, ktor├ę vo svojich dob├ích hrdinovia danych poviedok rie┼íili. V poviedkach zist├şte, ako sa s ├║skaliami s vierou, n├ídejou a l├ískou vysporiadavali. Jedna z poviedok – Svetlana – sa odohr├íva v Pre┼íove za─Źiatkom 20.t├ęho storo─Źia. Dej viacer├Żch ─Ćal┼í├şch poviedok je umiestnen├Ż okrem Pre┼íova aj v Polonin├ích, ktor├ę patria do PSK. S cie─żom pribl├ş┼żi┼ą jazyk entick├Żch men┼í├şn na v├Żchodnom Slovensku s├║ dve poviedky prelo┼żen├ę – jedna do rus├şnskeho a jedna do ukrajinsk├ęho jazyka.

 

Kr├íjanie jablka : zborn├şk po├ęzie v jazykoch a n├íre─Źiach regi├│nu Star├í ─Żubov┼ła – Martin Kara┼í (zodpovedn├Ż) (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: ─Żubovniansky regi├│n, domov mnoh├Żch n├írodov, n├írodnost├ş, kult├║r a vierovyznan├ş, ktor├ę sa prepletaj├║ a v├Żznamne formuj├║ osobnos┼ą ka┼żd├ęho jedn├ęho obyvate─ża, ktor├Ż sa nad├Żchne vzduchu tohto mal├ęho k├║ska zeme. Je to obrovsk├ę bohatstvo, ktor├ę sa ded├ş z gener├ície na gener├íciu a aj v dne┼ínej dobe, charakteristickej okrem in├ęho silnou globaliz├íciou, je na┼íou povinnos┼ąou si t├║to multikult├║rnu pe─Źa┼ą ─Żubovnianskeho regi├│nu uchova┼ą. Aj preto sa ─Żubovnianske osvetov├ę stredisko v spolupr├íci s ─Żubovnianskym liter├írnym klubom a n├írodnostn├Żmi autormi rozhodlo vyda┼ą tento zborn├şk po├ęzie v jazykoch a n├íre─Źiach regi├│nu Star├í ─Żubov┼ła, aby na jednej strane prezentovali tvorbu autorov z r├┤znych k├║tov n├í┼ího regi├│nu a na strane druhej, aby podnietili mlad├║ gener├íciu tvori┼ą nielen v ┼ít├ítnom, ale aj v materinskom jazyku. Zborn├şk obsahuje b├ísne 40 region├ílnych autorov v ─Źeskom, goralskom, chme─żnickom, nemeckom, po─żskom, r├│mskom, rus├şnskom, slovenskom, ┼íari┼ískom jazyku ─Źi n├íre─Ź├ş. V┼íetky b├ísne s├║ prelo┼żen├ę aj do slovensk├ęho jazyka. Textov├║ ─Źas┼ą dop─║┼łaj├║ ilustr├ície 12 region├ílnych v├Żtvarn├şkov.

 

Lo─Ć bl├íznov – J├ín Nagajda, Pavol Tarasovi─Ź (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Autor kedysi na adresu b├ísnikov povedal, ┼że stoja kdesi medzi nebom a zemou. V kontexte t├Żchto slov dost├íva i n├ízov jeho najnov┼íej zbierky ┼ípecifick├Ż v├Żznamov├Ż odtie┼ł. Ak├í je Nagajdova po├ęzia? Je Nagajda romantik? Iste! Ale je skrz naskrz medernistom. Pokia─ż m├íme na mysli archaick├ę b├ísnick├ę smery so svojimi typick├Żmi znakmi a prvkami, nem├┤┼żeme by┼ą v├Ą─Ź┼ími tenden─Źn├ş. Ak ─Źak├íme dobov├║ sentimentalitu, sme na omyle. Autorove b├ísne s├║ s├║─Źasn├ę a ┼żiv├ę, darmo by sme o─Źak├ívali dajak├║ ┼ítylizovane p├┤vabn├║ ruinu romantizmu ─Źi d├┤stojne nedotknute─żn├Ż chr├ím klasicizmu. Na to je autor prive─żmi z m├Ąsa a kost├ş ÔÇô je prive─żmi ─Źlovekom. A v─Ćaka za to! Na ni─Ź sa nehr├í. ÔÇ×Len ─ż├║bi a spom├şna a rob├ş to s espritom, gr├íciou, no i bonviv├ínstvom hodn├Żm jedn├ęho z posledn├Żch boh├ęmov. Ale na skuto─Źn├ęho boh├ęma je prive─żmi citliv├Ż, citov├Ż, ne┼żn├Ż a h─║bav├Ż. Za to e┼íte v├Ą─Ź┼íia v─Ćaka! ├Üprimnos┼ą k sebe a teda aj k ─Źitate─żovi toti┼ż zna─Ź├ş, ┼że je prost├Ż i akejko─żvek auto┼ítyliz├ície. Za to v─Ćaka najv├Ą─Ź┼íia, a to najm├Ą pri aktu├ílnom trende v na┼íej po├ęzii. Nagajda upiera zrak k nebu a hlavu m├í v oblakoch, rozhodne nie je povrchn├Ż a u┼ż v├┤bec nie pr├şzemn├Ż. No zas na ├ęterick├ęho a roj─Źiv├ęho vz├Żvate─ża m├║z s rozhalenou hru─Ćou a dia─żkami v o─Źiach je a┼ż pr├şli┼í nohami na zemi. Nagajda je sk├║sen├Żm a talentovan├Żm autorom. Z form├ílneho h─żadiska niet jeho b├ís┼łam ─Źo vytkn├║┼ą. Vedzme, ┼że im niet ─Źo vytkn├║┼ą ani z h─żadiska obsahu a, ─Źo je pri po├ęzii najd├┤le┼żitej┼íie, tej nepostihnute─żnej a nezmerate─żnej citovej a my┼ílienkovej esencii. Niekto za┼żiari ako meteor a pohasne. ─Äal┼í├ş sa zas roky kry┼ítalizuje. In├Ż po ─Źase za─Źne stagnova┼ą a pre┼í─żapuje na mieste. Nagajda je v┼íak st├íle rovnako kvalitn├Ż. Tak├Żchto autorov je potrebn├ę si chr├íni┼ą. A ─Ź├şta┼ą! Nep├ş┼íu len pre seba. Z─Ćaleka nie len pre seba. V dobrej po├ęzii sa zrkadlia na┼íe vlastn├ę pocity, autor pren├í┼ía seba k n├ím, vklad├í seba do n├ís a my sami pou┼ż├şvame jeho zrkadlo, aby sme sa zhliadli v tej najpravdivej┼íej podobe. Vidie┼ą a nach├ídza┼ą seba v druhom. Zvn├║tor┼łova┼ą vonkaj┼íie, vysiela┼ą obraz toho vn├║torn├ęho. Pre─Ź├şta┼ą si t├║to zbierku b├ísn├ş je aj te┼íi┼ą sa na t├║ ─Ćal┼íiu.

 

Narodila som sa pod ┼í┼ąastnou hviezdou – Elena Lackov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Elena Lackov├í bola prvou r├│mskou spisovate─żkou, ktor├í p├şsala v r├│m─Źine. Ako jedna z prv├Żch za─Źala hovori┼ą o r├│mskom holokauste ÔÇô resp. o utrpen├ş R├│mov po─Źas druhej svetovej vojny, a to takmer hne─Ć po jeho konci. Narodila som sa pod ┼í┼ąastnou hviezdou predstavuje unik├ítne liter├írne dielo, ku ktor├ęmu by sme len ve─żmi ┼ąa┼żko h─żadali v r├│mskej literat├║re prirovnanie. Text poskytuje jedine─Źn├Ż poh─żad na r├│msku kult├║ru, dejiny R├│mov na Slovensku v 20. storo─Ź├ş, r├│mske trad├şcie, myslenie, hodnoty ─Źi sp├┤sob ┼żivota.

 

Ni─Ź ma nezlom├ş – Veronika Feckov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Ol├şvia u┼ż nie je to ost├Żchav├ę diev─Źa z detsk├ęho domova, ktor├ę sa nevedelo ubr├íni┼ą zlu. Stala sa z nej odv├í┼żna ┼żena, ktor├í si naplno u┼ż├şva ┼żivot. Teraz m├í nov├║ identitu, s ktorou z├şskala rodinu a priate─żov, ktor├ş jej d├ívaj├║ poc├şti┼ą, ┼że niekam patr├ş. Pr├şli┼í mnoho tajomstiev z minulosti jej v┼íak br├íni v h─żadan├ş toho prav├ęho. A preto, ┼że ka┼żd├ę rande kon─Ź├ş ne├║spechom, ve┼íia h─żadanie chlapa na klinec. Dovolenka pri mori s priate─żkami v┼íak prin├í┼ía nov├ę nepoznan├ę mo┼żnosti. Je letn├í zn├ímos┼ą to, ─Źo h─żad├í? Najm├Ą, ak je p├ín dokonal├Ż pr├íve ten, s ktor├Żm sa pred rokmi rozl├║─Źila. Dok├í┼że s chladnou hlavou ust├í┼ą jeho pr├ştomnos┼ą? Bude dos┼ą siln├í na to, aby nepod─żahla v┼íetk├ęmu kr├ísnemu, ─Źo u tohto mu┼ża m├┤┼że n├íjs┼ą? Ale ─Źo t├í boles┼ą potom? Ni─Ź nie je zadarmo, ani l├íska.

 

Nie je hriech ako hriech – Lea Dlugo┼íov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Svet nie je len ─Źierny a biely. V niektor├Żch okamihoch ┼żivota s├║ ur─Źuj├║ce okolnosti. Priate─żstvo je najsilnej┼íou zbra┼łou, ke─Ć sa v├ím svet oto─Ź├ş chrbtom. Materinsk├í l├íska prekon├í aj mre┼że v├Ązenia. Presved─Ź├ş v├ís o tom pr├şbeh dvoch ┼żien, matky a dc├ęry, ktor├Żch vz├íjomn├Ż vz┼ąah je pozna─Źen├Ż desivou udalos┼ąou. Ke─Ć matku zatvorili do v├Ązenia, Silvii sa zr├║til cel├Ż svet. Uzatvorila sa do seba, prestala vn├şma┼ą em├│cie, ┼żila osamoten├Ż ┼żivot. Nen├ívidela svoju matku cel├Żch p├Ą┼ą rokov, a┼ż do d┼ła, ke─Ć sa jej do r├║k dostal mamin denn├şk, ktor├Ż odkr├Żva ┼íokuj├║cu pravdu. Ak├ę je skuto─Źn├ę pozadie tohto pr├şbehu? Je Kl├íra chladnokrvnou vrahy┼łou? S├║ v┼íetky hriechy neodpustite─żn├ę? ─îo sa stane, ke─Ć Silvia do─Ź├şta mamin denn├şk? Siln├Ż pr├şbeh o ┼żivotn├Żch osudoch ┼żien nieko─żk├Żch gener├íci├ş a o tom, ┼że ob─Źas vid├şme len to, ─Źo chceme vidie┼ą.

 

Niekto sa n├íjde – Du┼ío Martin─Źok (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Desa┼ą pr├şbehov o ─żu─Ćoch ┼żij├║cich v jednej bratislavskej bytovke. Do star├ęho domu so zvl├í┼ítnou modernou nadstavbou sa nas┼ąahuje mal├Ż chlapec Oliver. R├íd na ┼ípinavom schodisku vegetuje a ─Ź├şta si. V ka┼żdom ─Ćal┼íom pr├şbehu m├í o rok viac. V niektor├Żch sa len mihne, v in├Żch je ├║strednou postavou. V┼íetci ho poznaj├║, hoci sa ─Źasto nepoznaj├║ ani medzi sebou. Obyvatelia bytovky by boli najrad┼íej ostrovmi sami pre seba, ale to sa ned├í. Maj├║ prive─ża spolo─Źn├ęho. Schody, st├║pa─Źky, dieru v streche. Zdie─żaj├║ spomienky, po─Źuj├║ svoje k├Żchnutia, nad├ívky, vzdychy pri milovan├ş. V┼żdy ich sp├íjal dom, v ktorom ┼żij├║. A teraz aj tmavovlas├Ż chlapec s knihou na schodoch.

 

Nov├ę konce – Lucia Vl─Źekov├í, Lenka Krempask├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Hovor├ş sa, ┼że milosrdn├í lo┼ż je hor┼íia ako klamstvo. ┼Że ni─Ź├ş bud├║cnos┼ą a podkop├íva d├┤le┼żitos┼ą minulosti. Len┼że nie je to, ─Źo dok├í┼że sp├┤sobi┼ą jedna zaml─Źan├í pravda, jeden nedodr┼żan├Ż s─żub, jedna zatajen├í drobnos┼ą, hor┼íie? Nekrivd├ş to ─Źloveku viac? Neokr├ída ho to o nie─Źo d├┤le┼żitej┼íie ne┼ż len o pravdu? ÔÇ×Cel├Ż ┼żivot som si nahov├írala, ┼że pokia─ż viem, odkia─ż poch├ídzam a ak├ę je moje meno, viem, k├Żm som. Svoju existenciu som upierala na jedin├║ pravdu, ktorej som kedy verila, lebo mi ju nikto nevyvr├ítil. A┼ż dodnes.ÔÇť Hovor├ş sa, ┼że ka┼żd├Ż je strojcom vlastn├ęho ┼í┼ąastia. No neplat├ş to len ob─Źas? Vtedy, ke─Ć s├║ na to vhodn├ę podmienky a spr├ívne okolnosti? Arya mala ┼íestn├ís┼ą rokov, ke─Ć zistila, ak├║ cenu zaplatila za to, ┼że kedysi ktosi ─Źosi nepovedal. Jedno jedin├ę tajomstvo ju delilo od ├║plne in├ęho ┼żivota. ÔÇ×Nie som si stopercentne ist├í t├Żm, ─Źo ma bolelo viac. ─îi to boli tie nekone─Źn├ę spomienky, moje odhalen├ę rany, alebo skuto─Źnos┼ą, ┼że cel├í no─Źn├í mora, pred ktorej pravos┼ąou som unikala, kam to len ┼ílo, prestala by┼ą no─Źnou morou a stala sa ─Ź├şmsi viac. Stala sa ─Ź├şmsi skuto─Źn├Żm. ┼Żiv├Żm. Hmatate─żn├Żm. ─î├şmsi, ─Źo si ┼żilo svoj├şm ┼żivotom napriek tomu, ┼że ja som si ┼żila ┼żivot in├Ż, vzdialen├Ż. Zahmlen├Ż a schovan├Ż pred pravdou, lebo u┼ż len pred ┼łou som mohla uteka┼ą.ÔÇť

 

Patchwork v bielej – Jana Bodn├írov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Jana Bodn├írov├í (1950) patr├ş u┼ż tri desa┼ąro─Źia k najosobitej┼í├şm hlasom slovenskej literat├║ry. Publikovala 40 kn├şh pre dospel├Żch a deti, Patchwork v bielej je ┼ítvrtou pr├│zou, ktor├í vych├ídza v Kni┼żnej ed├şcii ASPEKT. Aj tu je jej hlas jemne poetick├Ż a drsne krut├Ż z├írove┼ł. Autorka zo┼í├şva ├║tr┼żky pr├şbehov ─żud├ş, ktor├ş sa napriek (─Źi v─Ćaka) svojej r├┤znorodosti stret├ívaj├║ v bl├şzkych vz┼ąahoch vsaden├Żch do spolo─Źn├ęho ┼żivota v ─îeskoslovensku druhej polovice 20. storo─Źia. Dot├Żkame sa ich v spomienkach Oty, boh├ęmky, lek├írky, milenky, matky… a jej man┼żela Andreja. Text sprev├ídzaj├║ uk├í┼żky z tvorby Evy Mofl├írovej (1981), ktor├í vo svojej maliarskej a objektovej tvorbe paralelne rozv├şja abstraktn├Ż a figur├ílny jazyk. Okrem meditat├şvnosti abstraktn├Żch pr├íc, rezonuj├║ v jej tvorbe t├ęmy identity, materstva, archetyp├ílneho ┼żenstva, ale aj odcudzenia a transcendencie a princ├şpy monumentaliz├ície intimity. Text a vizu├ílna ─Źas┼ą vytv├íraj├║ zauj├şmav├Ż dial├│g nielen o materstve.

 

Pod modr├Żm maj├íkom – Janko Ra─Źko (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Kniha pr├şbehov autora ÔÇô z├íchran├íra, ktor├ę s├║ in┼ípirovan├ę skuto─Źn├Żmi udalos┼ąami. Pr├şbehy hovoria o pr├íci ─żud├ş na z├íchrannej zdravotnej slu┼żbe. Liter├írne spracovan├ę ─Źerpaj├║ z autorov├Żch osobn├Żch z├í┼żitkov, s├║ v┼íak doplnen├ę aj in├Żmi sk├║senos┼ąami jeho priate─żov, zn├ímych a kolegov. Viac ne┼ż tridsiatka krat┼í├şch ale dynamick├Żch poviedok d├íva ─Źitate─żovi mo┼żnos┼ą nahliadnu┼ą nielen do z├íkulisia pr├íce zdravotn├şckych z├íchran├írov, ale aj do najr├┤znej┼í├şch osudov ─żud├ş, ktor├Żm pom├íhaj├║.

 

Prip├║tajte sa, prist├ívame – Zuzana Greizingerov├í, Martina Greizingerov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: ÔÇ×Bola som tak├ę tich├ę diev─Źa s hlavou v oblakoch, a┼ż k├Żm som si jedn├ęho d┼ła nezbalila kufor, nestala sa letu┼íkou a neobletela cel├Ż svet,ÔÇť vrav├ş letu┼íka, ktor├í v├ís prostredn├şctvom svojej knihy prevedie po 62 krajin├ích sveta, nielen t├Żch dovolenkov├Żch, ale aj ├║plne nev┼íedn├Żch. V ┼żiadnom bedekri nen├íjdete to─żko cestovate─żsk├Żch tipov z to─żk├Żch kraj├şn pohromade. V tejto knihe v├ís ─Źak├í 412 str├ín neskuto─Źn├Żch z├í┼żitkov, 434 fotografi├ş a 24 vtipn├Żch ilustr├íci├ş. Zist├şte, ako sa ┼żije v Emir├ítoch alebo Saudskej Ar├íbii, objav├şte tie najneuverite─żnej┼íie miesta na zemi, ochutn├íte najlep┼íie jedl├í a dozviete sa zauj├şmavosti, o ktor├Żch ste netu┼íili. Vedeli ste, ┼że na palube lietadla prudko kles├í inteligencia? Alebo ┼że ani sk├║sen├í letu┼íka si nevie rezervova┼ą hotel na spr├ívny d├ítum? Lietanie prin├í┼ía so sebou nielen spozn├ívanie sveta, ale aj nev┼íedn├ę i n├íro─Źn├ę situ├ície, no zmysel pre humor a nadh─żad v├ís presved─Źia, ┼że ┼żivot na palube lietadla je jednoducho ├║┼żasn├Ż.

 

Pros├şm pekne – J├║lius Pa┼łko (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Novela Pros├şm pekne s├║─Źasn├ęho ukrajinsk├ęho spisovate─ża na Slovensku J├║liusa Pa┼łka vych├ídza tentokr├ít v slovenskom preklade. Ide o preklad novely „“Ja – Mychas““, ktor├í vy┼íla p├┤vodne v ukrajin─Źine. Spom├şnan├ę liter├írne dielo odha─żuje s├║─Źasn├ę etick├ę probl├ęmy spolo─Źnosti. Dej je iba zdanlivo zasaden├Ż do podnikate─żsk├ęho prostredia. ┼Żivot meste─Źka je zobrazen├Ż cez rozumov├ę vn├şmanie Michasa. To ho celkom pos├║va do inej roviny vo vz┼ąahu k okoliu, ─Źo sp├┤sobuje nemal├ę probl├ęmy, ba dokonca a┼ż konflikty. Autor ve─żmi efekt├şvne nar├íba s retrospekt├şvou, ─Źo e┼íte v├Ą─Ź┼ími dotv├íra obraz hlavn├ęho hrdinu a z├írove┼ł dokres─żuje psychologick├ę momenty deja. J├║lius Pa┼łko je ─Źlenom Spolku ukrajinsk├Żch spisovate─żov na Slovensku a ─Źlenom N├írodn├ęho spolku spisovate─żov Ukrajiny. Je zn├ímy bohatou vydavate─żskou ─Źinnos┼ąou v oblasti literat├║ry, najm├Ą novelami a poviedkami, ktor├Żch dej je v┼żdy situovan├Ż do rodn├ęho podduklianskeho kraja.

 

Slovo d├Żcha – Ingrid Luk├í─Źov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Zbierka b├ísn├ş s n├ízvom Slovo d├Żcha je rozdelen├í do ┼ítyroch ─Źast├ş. V prvej ─Źasti ÔÇ×Podoby slovaÔÇť vn├şma poetka ─żudsk├ę slovo i Slovo s ve─żk├Żm ÔÇ×SÔÇť ako entitu, ktor├ę umo┼ż┼łuje b├ísnikom ÔÇ×umeleck├ę d├ŻchanieÔÇť a oslobodzuje n├ís, ÔÇ×ke─Ć sme v sebe samiÔÇť (b├íse┼ł Umeleck├ę d├Żchanie). Je to Slovo, ktor├ę neubli┼żuje, ale pomk├Żna k vn├şmaniu kr├ísy, bolo na po─Źiatku vekov, m├í svoje pravidl├í a je doslovne vysloven├ę du┼íou (b├íse┼ł Dary). Neubli┼żuje a nie je vypr├ízdnen├ę, ako to─żko slov, ktor├ę v tejto dobe ÔÇ×covidovejÔÇť b├║┼íia do ─Źloveka zo v┼íetk├Żch str├ín.

 

Stra┼íideln├ę mestsk├ę legendy – Alexander Gerbery (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: S├║bor mestsk├Żch povest├ş, ktor├ę boli vytvoren├ę na z├íklade vlastn├Żch spomienok autora cez or├ílne tradovan├ę pr├şbehy v Levo─Źi a okol├ş. Mestsk├ę povesti s├║ vo svojej podstate fikt├şvne. Miesta, osoby a udalosti, ktor├ę obsahuje, mohli a nemuseli by┼ą in┼ípirovan├ę skuto─Źnos┼ąou. Odr├í┼żaj├║ v┼íak d├┤le┼żit├Ż re├ílny prvok dobov├ęho myslenia, ke─Ć┼że to, ─Źoho sa ─żudia boja, ─Źasto odha─żuje to, ─Źo si myslia, ako vn├şmaj├║ svet a svoju vlastn├║ kult├║rnu identitu.

 

Straten├í nevinnos┼ą – Ivana Ondriov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: P├ş┼íe sa rok 1905. Nemeck├ę Sasko prekvit├í a jeho najzn├ímej┼íie mesto Dr├í┼ż─Ćany i ne─Ćalek├í Pirna si razia cestu vpred k pokroku. Na pozad├ş tejto malej hospod├írskej revol├║cie sa rod├ş nik├Żm nepochopen├í l├íska dvoch ─żud├ş z rozdielnych svetov. Urodzen├í rodina Galas Zaufalovcov m├í finan─Źn├ę probl├ęmy a z├íchranou ich rodu m├í by┼ą dohodnut├Ż sob├í┼í mlad├ęho gr├│fa s vojvodky┼łou Nadine Schelke. Agnieszkin ┼żivot riadi jej brat, ktor├Ż vid├ş len vlastn├ę zh├Żral├ę ciele a n├║ti ju k ┼ípinav├Żm nekalostiam. V┼íetko m├┤┼że zmeni┼ą jedna revolu─Źn├í noc, v ktor├║ Pirna doslova vzb─║kne a hor├ş ako srdcia t├Żchto dvoch mlad├Żch za─ż├║bencov. Bude t├í noc znamena┼ą ich spolo─Źn├Ż za─Źiatok alebo koniec? Pr├şbeh o Jonasovi a Agnieszke zalo┼żen├Ż na skuto─Źn├Żch udalostiach sa priamo dot├Żka aj Slovenska. Ich pravn├║─Źat├í dodnes ┼żij├║ v okol├ş Kromp├ích a Pre┼íova. Jednou z nich je M├íria Belke, ktor├í vyrozpr├ívala ┼żivot t├Żchto dvoch mlad├Żch ─żud├ş. Poch├ídzali z rozdielnych svetov, napokon ho v┼íak navzdory v┼íetk├ęmu spojili v jeden, ktor├Ż bol pln├Ż v├í┼íne a l├ísky.

 

Tich├ę veci – ─Żuboslav Adamu┼í─Źin (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Osobitos┼ą a svojbytnos┼ą tejto nen├ípadnej po├ęzie je v mlkvom pozorovan├ş sveta. ┼átrbina, cez ktor├║ sa d├şva ─żudsk├ę oko, je z├írove┼ł trhlinou. Naliehavos┼ą a nap├Ątie sa stup┼łuje v krehkosti zachytenia pr├ştomn├ęho okamihu, v nehlasnom ┼żmurknut├ş prelamuj├║com ticho. V objekt├şve oka sa odr├í┼ża pominute─żnos┼ą chv├şle a n├ístoj─Źiva, nem├í m├ígia veci.

 

 

Dejiny Rudlova – Lucie Gilarov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Region├ílne dejiny obce Rudlov.

Hlasova┼ą m├┤┼żete elektronicky cez online formul├ír.

 

B├ęla K├ęler – maestro z Bardejova – Pavel Burdych (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Kniha B├ęla K├ęler ÔÇô maestro z Bardejova je prv├í ucelen├í biografia s kompletn├Żm zoznamom skladieb najsl├ívnej┼íieho rod├íka z Bardejova, hudobn├ęho skladate─ża, dirigenta a huslistu B├ęlu K├ęlera (1820-1882). Autor knihy, hus─żov├Ż virtu├│z Pavel Burdych podrobne mapuje ┼żivotn├ę a umeleck├ę etapy K├ęlerovho ┼żivota od rannej mladosti v Bardejove a┼ż po ve─żk├ę skladate─żsk├ę a dirigentsk├ę ├║spechy v celej Eur├│pe. S├║─Źas┼ąou publik├ície je aj kompletn├Ż s├║pis K├ęlerov├Żch opusovan├Żch a doposia─ż zn├ímych neopusovan├Żch diel.

 

Frontov├ę a lazaretn├ę vojnov├ę cintor├şny z prvej svetovej vojny na ├║zem├ş severov├Żchodn├ęho Slovenska ÔÇô pamiatky hist├│rie – PaedDr. ThLic. Anton Li┼íka, PhD. (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Publik├ícia je pr├şspevkom k v├Żskumu dosia─ż opom├şnanej a m├ílo preb├ídanej t├ęme vojensk├Żch dej├şn Slovenska a ┼ípecifickej skupiny pamiatok ÔÇô lazaretn├Żch a vojnov├Żch cintor├şnov z 1.svetovej vojny, zakladan├Żch na ├║zem├ş severov├Żchodn├ęho Slovenska (v dne┼ín├Żch okresoch Bardejov, Humenn├ę, Medzilaborce, Snina, Stropov, Svidn├şk a Vranov nad Top─żou). Ide pri tom o unik├ítne a jedine─Źn├ę pamiatky Pre┼íovsk├ęho kraja nevyskytuj├║ce sa inde na Slovensku. Jej adres├ítmi s├║ pracovn├şci vedeck├Żch in┼ítit├║ci├ş a vysok├Żch ┼ík├┤l, ktor├ş sa profesne zaoberaj├║ v├Żskumom vojensk├Żch dej├şn, odborn├ş zamestnanci Pamiatkov├ęho ├║radu SR, ktor├ş sa venuj├║ dokument├ícii, monitoringu, pamiatkovej starostlivosti a ochrane tohto typu n├írodn├Żch kult├║rnych pamiatok, a tie┼ż mest├í a obce severov├Żchodn├ęho Slovenska spravuj├║ce tieto pietne miesta. Kniha m├┤┼że posl├║┼żi┼ą ako zdroj inform├íci├ş aj pre ┼íirok├║ odborn├║ i laick├║ verejnos┼ą, zauj├şmaj├║cu sa o region├ílnu alebo vojensk├║ hist├│riu. Pr├şnos publik├ície pre slovensk├║ historiografick├║ spisbu spo─Ź├şva najm├Ą v tom, ┼że ako prv├í prin├í┼ía ucelen├Ż poh─żad na problematiku frontov├Żch a lazaretn├Żch vojnov├Żch cintor├şnov z 1. svetovej vojny na severov├Żchodnom Slovensku, a tie┼ż ako prv├í definuje jasn├ę a ucelen├ę pravidl├í pre metodiku obnovy t├Żchto pietnych miest.

 

Karol Strme┼ł – kri┼ít├í─ż na zabudnutom ostrove – Mat├║┼í Marcin─Źin (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Monografia predstavuje doteraz najucelenej┼í├ş poh─żad na dielo a ┼żivot v├Żznamn├ęho slovensk├ęho b├ísnika, prekladate─ża, esejistu, ┼żurnalistu, univerzitn├ęho profesora a jednej z najv├Żznamnej┼í├şch osobnost├ş slovensk├ęho exilu. Karol Strme┼ł (1921 ÔÇô 1994) vytvoril pozoruhodn├ę dielo, ktor├ę bolo na Slovensku do p├ídu komunizmu prakticky nezn├íme. Na za─Źiatku ┼ítyridsiatych rokov 20. storo─Źia naplno prispel k rozmachu slovenskej kult├║ry. Kni┼żne mu v tom ─Źase vy┼íli preklady Danteho, R. M. Rilkeho, E. A. Poea a M. Eminesca. V roku 1943 uverejnil svoj b├ísnick├Ż debut V├Ż┼żinok ┼żivota a v novembri 1944 kni┼żne publikoval b├íse┼ł Testament, ktorou sa rozl├║─Źil so Slovenskom. Usadil sa v USA, kde p├┤sobil ako univerzitn├Ż profesor franc├║zskej literat├║ry. Ako prekladate─ż sa vypracoval na medzin├írodne uzn├ívan├║ osobnos┼ą. Zostavil jedine─Źn├║ antol├│giu svetovej lyriky N├ív┼ítevy, kni┼żne vydal o. i. preklady Danteho Pekla, v├Żber z Petrarcovej po├ęzie Vavr├şn. Vrcholom jeho b├ísnickej tvorby je zbierka Znamenie Ryby.

 

Najv├Ą─Ź┼í├ş dvojlo─Ćov├Ż kostol na Spi┼íi – Michal Lipt├ík, Jaroslav Sarna (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Kostol Nanebovzatia Panny M├írie postaven├Ż 1251. Od t├Żch ─Źias prekonal nieko─żko opr├ív a zmien. Rom├ínsky ┼ít├Żl vystriedal barokov├Ż ┼ít├Żl a v interi├ęri gotick├ę umenie bolo nahraden├ę barokov├Żm.

 

Nikto nie je zabudnut├Ż… – Du┼ían Ja┼í─Źur (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Oblastn├í organiz├ícia SZPB v Bardejove a jej predsedn├şctvo prich├ídza prostredn├şctvom knihy „“Nikto nie je zabudnut├Ż…““ v okrese Bardejov do Va┼íich domovov, ┼ík├┤l, kni┼ż├Żn├şc a obecn├Żch ├║radov. Cie─żom knihy je odovzda┼ą odkaz padl├Żch a veter├ínov 2. svetovej vojny., ├║─Źastn├şkov odboja partiz├ínov a ich pomocn├şkov v bojoch Slovensk├ęho n├írodn├ęho povstania, ktor├ş sa u┼ż nevr├ítia. T├║to pam├Ą┼ą a v─Ćaku odovzd├ívajme a v┼ítepujme svojim potomkom. Nedopus┼ąme spustn├║┼ą, ─Źi odstr├íni┼ą pam├Ątn├şky hrdinov, ├║─Źastn├şkov odboja a bojov v 2. svetovej vojne a Slovenskom n├írodnom povstan├ş.

 

OD ADVENTU DO VIANOC v├Żber zo zbierok ─żudov├Żch trad├şci├ş a kolied na v├Żchodnom Slovensku – ─Żubom├şr Ona─Źila (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Predstavujeme V├ím nov├Ż kni┼żn├Ż titul ob─Źianskeho zdru┼żenia ┼áu┼í─żav├í mu┼í─ża, vydan├Ż v spolupr├íci s Divadlom VIOLA. Ide o v├Żber zo zbierok ─żudov├Żch trad├şci├ş a kolied na v├Żchodnom Slovensku „“Od adventu do Vianoc““, ktor├Żch autorom je ─Żubom├şr Ona─Źila. Je to publik├ícia ur─Źen├í u─Źite─żom, kult├║rnym a osvetov├Żm pracovn├şkom, rodi─Źom, priaznivcom folkl├│ru. Nach├ídzaj├║ sa v nej tematicky zameran├ę piesne, ver┼íe, hry, ktor├ę m├┤┼żu posl├║┼żi┼ą na kolekt├şvne muzic├şrovanie. Z├írove┼ł je kniha vyjadren├şm ├║cty v┼íestrann├ęmu muzikantovi a dlhoro─Źn├ęmu u─Źite─żovi z├íkladnej umeleckej ┼íkoly v Medzilaborciach ─Żubom├şrovi Ona─Źilovi 30. m├íj 1955, Bardejovsk├í Nov├í Ves ÔÇô 19. marec 2020, Medzilaborce).

 

Od patetiky k etike – Michaela Petrufov├í Joppov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Monografia pon├║ka origin├ílny ucelen├Ż v├Żklad filozofie a etiky novovek├ęho myslite─ża Barucha Spinozu (1632-1677), v ktorom sa autorka usiluje o sk─║benie spinozovsk├Żch a s├║─Źasn├Żch filozofick├Żch a neurovedeck├Żch sk├║man├ş. Kniha postupuje celou Spinozovou filozofiou a prostredn├şctvom ─Źoraz komplexnej┼íieho analytick├ęho v├Żkladu pribli┼żuje jej z├íkladn├ę r├ímce, terminol├│giu a koncepty, tak┼że po nej m├┤┼żu siahnu┼ą aj ─Źitatelia doposia─ż neobozn├ímen├ş so Spinozov├Żm myslen├şm. Z├íkladn├Żmi mot├şvmi v├Żkladu s├║ prirodzenos┼ą mysle a ot├ízky ─żudskej aktivity a pasivity, slobody a neslobody, a to predov┼íetk├Żm v kontexte sk├║man├ş afektov (v├í┼ín├ş a hnut├ş), ktor├Żm myse─ż podlieha. Spinozova filozofia nepon├║ka len brilantn├ę anal├Żzy ─żudsk├Żch pre┼żitkov, no v anticip├ícii modern├Żch psychoterapeutick├Żch techn├şk formuluje tie┼ż met├│dy prakticky funk─Źnej afekt├şvno-kognit├şvnej (auto)terapie zameranej na regul├íciu a kontrolu vlastnej pasivity. Ch├ípanie vlastn├Żch slabost├ş a pr├íca s nimi je toti┼ż nevyhnutnou podmienkou realiz├ície vlastnej slobody ÔÇô alebo vydania sa na cestu od patetiky k etike.

 

Okres Stropkov: Inovat├şvne aspekty rozvoja obc├ş – Prof. PaedDr. Jaroslav Venc├ílek, CSc. (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Porozumie┼ą detailom a pritom nezabudn├║┼ą na zlo┼żitos┼ą a komplexnos┼ą fungovania krajinn├Żch syst├ęmov znamen├í porozumie┼ą predov┼íetk├Żm geniu loci dan├Żch miest. Zo spolo─Źensko-kult├║rneho h─żadiska sa d├í ├║zemie okresu Stropkov vn├şma┼ą ako pomedzie ┼áari┼ísk├ęho a Hornozempl├şnskeho regi├│nu. Z h─żadiska fyzicko-geografick├Żch aspektov potom krajina patr├ş ku geomorfologickej oblasti N├şzkych Besk├Żd, najm├Ą k pomedziu Ondavskej a Laboreckej vrchoviny. Cie─żom kni┼żnej publik├ície Okres Stropkov: Inovat├şvne aspekty rozvoja obc├ş je na─Źrtn├║┼ą mo┼żnosti efekt├şvnej┼íej ├║zemno-spr├ívnej organiz├ície a optim├ílnej┼íieho fungovania malebnej stropkovskej krajiny. To v┼íetko s podmienkou maxim├ílneho zoh─żadnenia pestrej ┼ík├íly faktorov ovplyv┼łuj├║cich spolo─Źensko-kult├║rne vz┼ąahy v krajine, a teda aj jej genia loci.

 

Oreszt Szab├│ (ed.): O uhorsk├Żch Rusoch (Rus├şni) v preklade a historickom koment├íri – Budayov├í, L. – Buday, P. – ┼ávorc, P. (eds.) (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: P├┤vodn├ę dielo, ktor├ę zostavil v roku 1913 Oreszt Szab├│, m├í historicko-etnografick├Ż charakter. Rus├şni sa v obdob├ş pred prvou svetovou vojnou borili s mnoh├Żmi soci├ílnymi probl├ęmami, ako bola negramotnos┼ą, exuk├║cie, ─Źi emigr├ícia do USA. Szab├│ chcel touto publik├íciou pouk├íza┼ą na ich probl├ęmy, aby ich vtedaj┼íia ma─Ćarsk├í elita lep┼íie pochopila. Nesk├┤r sa O. Szab├│ stal v ma─Ćarskej vl├íde ministrom pre rus├şnske z├íle┼żitosti. Z dne┼ín├ęho poh─żadu sa mu podarilo zostavi┼ą cenn├Ż zdroj pre poznanie Rus├şnov okolo roku 1913, ktor├Ż zachyt├íva u┼ż zaniknut├ę zvyky, trad├şcie a sp├┤sob ┼żivota. V jednotliv├Żch kapitol├ích stru─Źne opisuje ich po─Źet, s├şdla, ich v┼íeobecn├║ charakteristiku, dejiny a ich pr├şchod do dne┼ínej vlasti, n├íbo┼żenstvo a cirkevn├ę pomery, kult├║rne pomery (┼íkolstvo, literat├║ra a umenie), hospod├írske pomery (po─żnohospod├írstvo, chov zvierat, chov oviec, ovocin├írstvo, v─Źel├írstvo, po─żovn├şctvo, remeslo, obchod a in├ę zdroje pr├şjmu), n├írodopis (zov┼łaj┼íok, obytn├Ż dom, zariadenie, odev, strava, verejn├ę zdravie, Huculi), ─żudov├ę zvyky (narodenie, svadobn├ę zvyky, smr┼ą, zvyky po─Źas roka a ─żudov├ę pomery). Toto dielo prelo┼żil v roku 2020 Peter Buday z ma─Ćar─Źiny do sloven─Źiny. Nasleduj├║ci rok prof. Peter ┼ávorc nap├şsal ├║vodn├║ historick├║ ┼ít├║diu, ktor├í vysvet─żuje okolnosti vzniku diela a tie┼ż politick├ę smerovania Rus├şnov v danej dobe. Knihu dop─║┼łaj├║ dobov├ę fotografie ─Źesk├Żch fotografov. Publik├ícia vy┼íla vo vydavate─żstve UNIVERSUM-EU pre o. z. molod┼Ě.Rusyn┼Ě a je v├Żsledkom 3-ro─Źnej pr├íce. Kniha sa ─żahko ─Ź├şta a prispela k poznaniu Rus├şnov v ─Źase pred prvou svetovou vojnou. Nov├ę poznatky z nej m├┤┼żu vyu┼żi┼ą v┼íetci, ktor├ş sa zauj├şmaj├║ o sp├┤sob ┼żivota Rus├şnov, historici, etnol├│govia, ale aj folkl├│rne s├║bory, ktor├ę na jej z├íklade m├┤┼żu rekon┼ítruova┼ą dobov├ę zvyky. V├Ą─Ź┼íina zvykov a trad├şci├ş, ktor├ę kniha zachyt├íva, sa do dne┼ín├Żch ─Źias vplyvom moderniz├ície nezachovali.

 

Plave─Ź – JUDr. Jozef Ku┼ín├şr, Mgr. (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Monografia obce Plave─Ź je ucelen├Żm spracovan├şm dej├şn tejto starobylej ┼íari┼ískej obce od najstar┼íieho pravek├ęho os├şdlenia a┼ż po s├║─Źasnos┼ą. Predstavuje bohat├ę dejiny niekdaj┼íieho meste─Źka Plave─Ź, zachovan├ę umelecko-historick├ę pamiatky a v├Żrazn├ę osobnosti, ktor├ę sa na rozvoji Plav─Źa podie─żali. Prostredn├şctvom mno┼żstva historick├Żch prame┼łov a fotografi├ş dokumentuje spolo─Źensk├ę, politick├ę, hospod├írske i kult├║rne dejiny obce a rovnomenn├ęho hradu, ktor├Ż je dodnes jej najcharakteristickej┼íou pamiatkou. V─Ćaka svojmu atrakt├şvnemu vizu├ílnemu spracovaniu, kvalitn├ęmu obsahu, umeleck├Żm fotografi├ím a celkov├ęmu charakteru jej spracovania je ve─żmi preh─żadnou a reprezentat├şvnou publik├íciou obce Plave─Ź.

 

Slovensk├í profesion├ílna ─Źinohra v Pre┼íove (1943-1968) – Al┼żbeta Vere┼ípejov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Publik├ícia vznikala v priebehu nieko─żk├Żch rokov. Predch├ídzal jej podrobn├Ż v├Żskum v arch├şvoch, kni┼żniciach a tie┼ż konzult├ície s teatrol├│gmi, umelcami, ├║─Źastn├şkmi a pam├Ątn├şkmi sk├║man├ęho obdobia. Je v nej v stru─Źnosti pribl├ş┼żen├Ż divadeln├Ż ┼żivot v Pre┼íove do roku 1918, hist├│ria budovy Mestsk├ęho divadla, proces vznikania slovensk├ęho profesion├ílneho divadla v Pre┼íove. Z├írove┼ł je spomenut├í hist├│ria divadeln├ęho kr├║┼żku Z├íborsk├Ż a nazna─Źen├ę s├║ dobov├ę kontexty premien divadeln├ęho umenia po febru├íri 1948 i cesta od re┼żimu poplatn├Żch ─żudov├Żch hier k h─żadaniu autentickosti. Op├şsan├í je tie┼ż naj┼żiarivej┼íia f├íza hist├│rie ─Źinohry v druhej polovici 60. rokov 20. storo─Źia, ktor├í bola veden├í t├║┼żbou robi┼ą divadlo vzru┼íuj├║ce a umelecky ─Źist├ę.

 

┼áu┼łava – pr├şrodn├Ż klenot pod Tatrami, A jewel of nature under the High Tatras – Mat├║┼í Hy┼żn├Ż, Denis Kuzl, Miroslav ┼átev├şk, Katar├şna ┼Żlkovanov├í, Mat├║┼í Hud├ík – zostavovate─ż (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Obec ┼áu┼łava patr├ş z h─żadiska pr├şrodn├Żch danost├ş a hist├│rie k najpozoruhodnej┼í├şm v r├ímci Slovenska. Publik├ícia ┼áu┼łava ÔÇô pr├şrodn├Ż klenot pod Tatrami vznikla v─Ćaka spolupr├íci obce s ob─Źianskym zdru┼żen├şm MONS CASTRI ÔÇô spolo─Źnos┼ąou pre historick├Ż a archeologick├Ż v├Żskum Spi┼ía. Jej cie─żom je spr├şstupni┼ą nov├ę poznatky z realizovan├Żch v├Żskumov ─Źo naj┼íir┼íiemu okruhu ─Źitate─żov. D├┤raz sa kladie predov┼íetk├Żm na v├Żskum pr├şrodn├Żch vied. Jedine─Źnos┼ą a po─Źetnos┼ą fauny v obci op├şsal Denis Kuzl. Pr├şrodn├Żm spolo─Źenstv├ím sa venuje Katar├şna ┼Żlkovanov├í. Zauj├şmav├Ż hoci iba rozmerovo mal├Ż a ─Źasovo ve─żmi kr├ítky poh─żad do d├ívnej minulosti na┼íej plan├ęty predstavuj├║ fos├şlie z okolia ┼áu┼łavy, ktor├Żm sa venuje Mat├║┼í Hy┼żn├Ż. Historicko-geografick├ę aspekty ┼áu┼łavy a jej okolia s├║ t├ęmou, ktor├║ spracoval Miroslav ┼átev├şk. Publik├ícia je dvojjazy─Źn├í, ─Źo prispieva k prezent├ícii obce a k rozvoju a propag├ícii cestovn├ęho ruchu v r├ímci ├║zemia Pre┼íovsk├ęho samospr├ívneho kraja, Slovenska ale aj v zahrani─Ź├ş.

 

┼átrbsk├ę vizit├ície posledn├Żch 100 rokov (1918-2021) – Peter ┼ávorc (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: V publik├ícii je zachyten├Ż svet ┼ítrbsk├Żch evanjelikov v obdob├ş od roku 1918 do 2021.

 

Tarnov – dejiny obce Anton Medvec (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Monografia obce Tarnov (okr. Bardejov) podrobne zachyt├íva dejinn├Ż v├Żvoj tejto ┼íari┼ískej obce od jej po─Źiatku po s├║─Źasnos┼ą. Na 392-stran├ích prin├í┼ía bohat├ę poznatky z hist├│rie i s├║─Źasnosti neve─żkej obce doplnen├ę bohat├Żm obrazov├Żm materi├ílom. Publik├ícia je v├Żsledkom vy┼íe trojro─Źn├ęho arch├şvneho a ter├ęnneho v├Żskumu a prispieva k roz┼í├şreniu poznania region├ílnej hist├│rie. Je charakteristick├í dobr├Żm a kvalitn├Żm grafick├Żm spracovan├şm, vytla─Źen├í v plnej farbe na kvalitnom papieri. Vhodne zvolen├Ż ┼ít├Żl p├şsania a vyjadrovania udalost├ş v kontexte dejinn├ęho v├Żvoja pribli┼żuje odborn├║ publik├íciu ┼íirok├ęmu okruhu ─Źitate─żov bez nutnosti historick├ęho vzdelania.

 

Tatransk├ę ples├í zn├íme a nezn├íme – Jozef Gurn├şk (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Tatransk├ę ples├í zn├íme a nezn├íme, ako u┼ż zo samotn├ęho n├ízvu diela je zrejme, ┼że sa zaober├í mapovan├şm v┼íetk├Żmi vodn├Żmi plochami na ├║zem├ş Vysok├Żch Tatier, ktor├ę dosia─ż neboli zmapovan├ę a ani nikde publikovan├ę. V tejto publik├ícii je pop├şsan├Żch a zmapovan├Żch 270 vodn├Żch pl├┤ch (plies, pliesok a ├┤k). Pozn. autora: od zadania publik├ícii vydavate─żstvu som zmapoval ─Ćal┼í├şch 17 vodn├Żch pl├┤ch, tzn., ┼że na ├║zem├ş Vysok├Żch Tatier evidujem 287 vodn├Żch pl├┤ch. Publik├ícia je rozdelen├í do nieko─żk├Żch ─Źasti – ├ÜVOD, HISTORICK├Ł PREH─ŻAD (zaober├í sa po─Źiatkami hydrol├│gie – prv├ę liter├írne zmienky o jazer├ích, JAZER├ü (historick├Ż opis, rozdelenie a typ jazier, vznik a z├ínik jazier at─Ć.). V ─Ćal┼íej ─Źasti publik├ície nasleduje popis v┼íetk├Żch 14 hlavn├Żch dol├şn a v nich nach├ídzaj├║cich sa vodn├Żch pl├┤ch (jazier) a ich popis s fotografiami. Z├íver publik├ície tvoria pr├şlohy (tabu─żky) a morfometrick├ę ├║daje od najvy┼í┼íieho jazera (vodnej plochy) po najni┼ż┼íie nach├ídzaj├║ce sa jazero v oblasti Vysok├Żch Tatier. Je to publik├ícia, ktor├í dosia─ż na Slovensk├║ ch├Żbala. Tu je potrebn├ę uvies┼ą, t├íto publik├ícia na minuloro─Źnej Medzin├írodnej v├Żstave kn├şh s horskou t├ęmatikou (okt├│ber 2022, Krakov), v kateg├│rii – odborn├í publik├ícia z├şskala 1. miesto, ─Źo je mysl├şm si ve─żk├Ż ├║spech nielen pre n├í┼í region ale aj pre Slovensko.

 

Trakt├ít o n├íprave intelektu – Baruch Spinoza (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Ran├Ż metodologick├Ż spis (1660-1662) novovek├ęho holandsk├ęho filozofa Barucha Spinozu v novom slovenskom preklade Michaely Petrufovej Joppovej a s ilustr├íciami Juraja ─îerven├ęho v bilingv├ílnej latinsko-slovenskej verzii. Hoci ide o krat┼íie a nikdy nedokon─Źen├ę dielo, pod─ża niektor├Żch n├ízorov predstavuje Logiku k Spinozovej Etike. Jeho ├║stredn├Żmi mot├şvmi s├║ ot├ízka pravdiv├ęho poznania, mo┼żnosti jeho realiz├ície a s├║visiace formulovanie met├│d ÔÇťpre─ŹisteniaÔÇŁ intelektu zalo┼żen├Żch predov┼íetk├Żm na spr├ívnom rozli┼íovan├ş medzi intelektom a predstavivos┼ąou.

 

Zabudnut├ę hrady – Tom├í┼í Gran─Źay (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: O Slovensku mo┼żno tvrdi┼ą, ┼że je krajinou hradov a z├ímkov, pansk├Żch s├şdel a pevnost├ş. Ke─Ć ─Źlovek prech├ídza zrakom po jeho povrchu, ur─Źite si v┼íimne mno┼żstvo pohor├ş. Z takmer 300 hradov v┼íak dodnes zostalo ani nie sto zr├║can├şn ─Źi mal├Żch ru├şn. Kniha historika a u─Źite─ża dejepisu Tom├í┼ía Gran─Źaya predstavuje 35 hradn├Żch lokal├şt v├Żchodn├ęho Slovenska, kde n├íjdeme u┼ż len torz├í kedysi v├Żznamn├Żch stavieb na┼íej hist├│rie. Vo v├Żbere s├║ niektor├ę zn├íme lokality, ale aj tak├ę, o ktor├Żch verejnos┼ą takmer ni─Ź nevie. Ka┼żd├í lokalita prin├í┼ía ─Źitate─żovi n├íh─żad do hist├│rie hradu a jeho architekt├║ry. Publik├ícia je doplnen├í o fotodokument├íciu miesta s presn├Żm popisom jeho architekt├║ry a tie┼ż je doplnen├í o pl├ín lokality, pr├şpadne jej historick├║ podobu (skicu).

 

 

100 rokov verejnej kni┼żnice vo Vranove nad Top─żou (1854 – 1922 – 2022) – Martin Lup─Źo a kol. (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Publik├ícia o storo─Źnej hist├│rii vranovskej kni┼żnice. Sumarizuje a prin├í┼ía ve─ża nov├Żch a zauj├şmav├Żch poznatkov a inform├íci├ş k jej dejin├ím a s├║─Źasnosti. Je d├┤le┼żit├Żm m├ş─żnikom na ceste vranovskej kni┼żnice do ─Ćal┼íieho storo─Źia na z├íklade poznania a uplat┼łovania najprogres├şvnej┼í├şch trendov.

Hlasova┼ą m├┤┼żete elektronicky cez online formul├ír.

 

Album spisovate─żov Pre┼íova I. – Andrea Sivani─Źov├í, ─Żubica Lipt├íkov├í, Katar├şna Hrab─Ź├íkov├í, Alena Brindov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Album spisovate─żov Pre┼íova 1. prin├í┼ía preh─żad zn├ímych, ale aj takmer zabudnut├Żch autorov i autoriek sp├Ąt├Żch s Pre┼íovom s d├ítumom narodenia do roku 1935 v podobe medail├│nov obsahuj├║cich ich ┼żivotopisn├ę ├║daje a s├║pis tvorby doplnen├Ż o mal├║ uk├í┼żku. Spisovatelia s├║ abecedne zoraden├ş do troch kapitol pod─ża ich prepojenia s mestom. V prvej kapitole Rodisko s├║ rod├íci z Pre┼íova a jeho bl├şzkeho okolia, vr├ítane t├Żch, ktor├ş mesto sk├┤r ─Źi nesk├┤r opustili a presadili sa na in├Żch miestach, neraz aj za hranicami. Do druhej kapitoly Priese─Źn├şk ┼żivota s├║ zaraden├ş autori, ktor├Żch ┼żivotn├ę osudy zaviali do Pre┼íova, pre┼żili v ┼łom ist├║ ─Źas┼ą a zanechali v ┼łom svoje stopy. Posledn├║ kapitolu ┼át├║dium tvoria zn├ími liter├íti, ktor├Żch men├í si prim├írne sp├íjame s in├Żmi mestami, no ┼ítudijn├ę roky str├ívili v Pre┼íove. Snahou kni┼żnice pri vytvoren├ş albumu bolo nielen zaplni┼ą biele miesto v poznatkoch o liter├írnych osobnostiach n├í┼ího mesta, ale prinies┼ą ┼íirokej verejnosti u┼żito─Źn├║ eduka─Źn├║ pom├┤cku pri z├şskavan├ş inform├íci├ş o ich bohatej a r├┤znorodej liter├írnej tvorbe a participova┼ą na zvy┼íovan├ş region├ílneho povedomia miestnej komunity.

 

Bardejovsk├ş partiz├íni – Petr Cingel, Daniel Dedina, Slavka Muzel├íkov├í Petr Cingel (foto)Jaroslav ┼áivec (foto), Ladislav Luk├í─Ź (foto), Ferdinand Ha┼żl├şnsky (foto) (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Kniha o hist├│rii bardejovsk├ęho futbalu.

 

Hor├║ca stoli─Źka direktora – Franti┼íek ┼á┼ąastn├Ż (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Stavb├ír, spisovate─ż, nad┼íenec region├ílnej hist├│rie a sakr├ílnych stavieb, Franti┼íek ┼á┼ąastn├Ż sa po ├║spe┼ínej kari├ęre riadite─ża Pozemn├Żch stavieb pustil sa do spisovania spomienok a po viacer├Żch tituloch nap├şsal svoju posledn├║ knihu Hor├║ca stoli─Źka direktora. Spom├şna v nej ├║smevne i v├í┼żne na v├Żstavbu ikonick├ęho pre┼íovsk├ęho S├şdliska 3 i s├şdliska Sek─Źov, na kolegov a priate─żov ─Źi na pracovn├ę pobyty v Nemecku, Ma─Ćarsku, Rusku, U┼żhorode i exotickom Iraku.

 

Hovoria o nich pramene III. : Bardejovsk├ş rytieri – Bill├Ż ─Żudov├şt Bal├í┼ż Patrik (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Zborn├şk pr├şspevkov Hovoria o nich pramene III, s podtitulom ÔÇ×Po stop├ích Bardejovsk├Żch rytierovÔÇť, m├í za cie─ż obozn├ími┼ą V├ís v kr├ítkosti so skupinou profesion├ílnych elitn├Żch bojovn├şkov, ktor├ş vykon├ívali hrdinsk├ę ─Źiny a ich p├┤sobenie bolo ist├Żm sp├┤sobom sp├Ąt├ę s na┼í├şm mestom a okol├şm. Vieme, ┼że o hist├│rii nerozhoduj├║ len ┼í┼ąastn├ę alebo ne┼í┼ąastn├ę n├íhody, ale aj to, ─Źo sa naz├Żva ├║lohou osobnosti v dejin├ích. Prenesme sa na chv├ş─żu do obdobia stredoveku. Stredovek├ş rytieri, ako perfektne vycvi─Źen├ş jazdci a bojovn├şci, boli vazalmi feud├ílov, bojovali za panovn├şka vo vojn├ích, za ─Źo boli ┼ítedro odme┼łovan├ş majetkami, titulmi a v├Żsadami. Z├║─Źast┼łovali sa kri┼żiackych v├Żprav, chr├ínili chor├Żch, chudobn├Żch, slab├Żch a vdovy, ako im prikazoval z├íkon rytierskosti . Stali sa elitou vojsk ochra┼łuj├║cich kostoly a bezbrann├Żch kres┼ąanov pred neveriacimi. Autor sa v knihe venuje nov├Żm poznatkom o osobnostiach p├┤sobiacich, alebo poch├ídzaj├║cich z mesta Bardejov, medzi ktor├Żch patria Ioannes Hungary de Batpha (cistercita z 15.storo─Źia poch├ídzaj├║ci z Bardejova) ─Źi blahoslaven├Ż Izai├í┼í Boner (prior augustini├ínov v Bardejove). Prijmite pozvanie autora publik├ície a pre─Ź├ştajte si pr├şbehy t├Żch, ktor├ş svojim osobitn├Żm postojom v stredovekej spolo─Źnosti v├Żrazne ovplyvnili dejiny n├í┼ího mesta a okolia.

 

Kr├şza ─Ź├ştania, je ─Ź├ştanie v kr├şze? : zborn├şk zo semin├íra konan├ęho d┼ła 22. j├║na 2022 v Podduklianskej kni┼żnici vo Svidn├şku – zostavovatelia: Kamil Be┼łko, Nade┼żda Mi─Ź├íkov├í a Em├şlia Kudlov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Zborn├şk vy┼íiel pri pr├şle┼żitosti rovnomenn├ęho semin├íra konan├ęho d┼ła 22. j├║na 2022 v Podduklianskej kni┼żnici vo Svidn├şku. Je ─Ź├ştanie naozaj v kr├şze? Kto a ─Źo je pr├ş─Źinou tohto javu? To s├║ ot├ízky, na ktor├ę sme h─żadali odpovede, analyzovali sme ich a h─żadali sme v├Żchodisk├í. Na tomto semin├íri svoje pr├şspevky prednieslo sedem predn├í┼íaj├║cich. Venovali sa t├ęme s├║─Źasnej kr├şzy ─Ź├ştania u det├ş z r├┤znych h─żad├şsk. Zborn├şk rozober├í potrebu ─Ź├ştania, ktor├í podporuje fant├íziu, pom├íha rozv├şja┼ą detsk├Ż intelekt ─Źi roz┼íiruje obzory. Vo svojich predn├í┼íkach sa jednotliv├ş autori a autorky pr├şspevkov v zborn├şku dotkli t├ęm, pre─Źo deti ne─Ź├ştaj├║, pre─Źo ich nebav├ş ─Ź├ştanie, ako p├┤sob├ş liter├írny text na vn├şmanie det├ş, na ich kritick├ę myslenie a na ─Ź├ştanie s porozumen├şm, ako rozv├şja┼ą ich ─Źitate─żsk├║ gramotnos┼ą, vyu┼żitie kni┼żnice pri ─Ź├ştan├ş, vzdel├ívan├ş, z├şskavan├ş inform├íci├ş, vplyv kni┼żnice na detsk├ęho ─Źitate─ża, vz┼ąah k ─Ź├ştaniu ako n├ístroj spisovate─ża na prezentovanie vlastn├Żch my┼ílienok, ktor├ę vy├║s┼ąuj├║ k nap├şsaniu liter├írneho diela a v neposlednom rade aj vplyv soci├ílnych siet├ş a modern├Żch informa─Źn├Żch technol├│gi├ş na ─Ź├ştanie det├ş.

 

Lesn├í ┼żeleznica Spi┼ísk├í Bel├í – Lendak – Mgr. art.Tom├í┼í Haviar, PhDr. Zuzana Koll├írov├í, PhD., Ing. Franti┼íek Pisar─Ź├şk (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: V tejto publik├ícii sa dozviete najm├Ą o hist├│rii jedinej lesnej ┼żeleznice na hornom Spi┼íi. Do─Ź├ştate sa o my┼ílienke vzniku tejto ┼żeleznice, o jej v├Żstavbe, technick├Żch ├║dajoch, a tie┼ż o ukon─Źen├ę jej ─Źinnosti. V knihe sa hovor├ş aj o pokra─Źuj├║com dopravnom uzle, lesnej lanovke z Lendaku na Posp├ídy a pribl├ş┼żime si aj lokalitu ┼áarpanec a jej v├Żznam pre obyvate─żov v tomto obdob├ş.

 

MENGUSOVCE – Historick├í kronika – J├ín Michalko (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Mengusovce ÔÇô historick├í kronika je rozsiahle dielo, ktor├ę mapuje predov┼íetk├Żm dejiny podtatranskej obce Mengusovce, av┼íak v ┼íir┼íom region├ílnom kontexte s presahom na dianie vo vtedaj┼íom Uhorsku. Na jej rukopise pracoval miestny rod├ík, u─Źite─ż J├ín Michalko ┼ítyri desa┼ąro─Źia a podarilo sa mu da┼ą dokopy skuto─Źne obdivuhodn├ę mno┼żstvo faktov, ktor├ę podlo┼żil e┼íte obdivuhodnej┼í├şm mno┼żstvom historick├Żch prame┼łov. P├Ą┼ąsto stranov├í publik├ícia zachyt├íva historick├ę skuto─Źnosti od najd├ívnej┼í├şch ─Źias a┼ż po prv├║ polovicu 20. storo─Źia. Opisuje obdobie pred tat├írskym vp├ídom, samotn├Ż vp├íd Tat├írov aj pomery, ktor├ę vl├ídli v Uhorsku po ┼łom. Zachyt├íva reforma─Źn├ę a protireforma─Źn├ę roky, obdobie nevo─żn├şctva, spolo─Źensk├║ situ├íciu po zru┼íen├ş poddanstva, vys┼ąahovalectvo i komas├íciu so zrete─żom na regi├│n Spi┼ía. Hodnovernos┼ą autorovho textu pod─Źiarkuj├║ autentick├ę v├Żpovede pam├Ątn├şkov a historick├ę fotografie, ktor├ę dokres─żuj├║ charakter vtedaj┼íej doby. Zauj├şmav├ę je ─Ź├ştanie o ┼żivote prost├ęho ─żudu, jeho zvykoch a trad├şci├ích ─Źi vtedaj┼í├şch elit├ích, ktor├ę formovali v├Żvoj nielen v samotn├Żch Mengusovciach, ale aj v okolit├Żch obciach. Gurm├ínov istotne pote┼í├ş recept├ír vtedaj┼í├şch jed├íl, z ktor├Żch mnoh├ę s├║ u┼ż zabudnut├ę. Autor sa vydania knihy, ┼żia─ż, nedo┼żil. Jeho rukopis ostal dlh├ę desa┼ąro─Źia zabudnut├Ż. Na┼í┼ąastie sa na┼íli ─żudia, ktor├ş ho nenechali le┼ża┼ą v ┼íupl├şku a po ┼ítyridsiatich rokoch od Michalkovej smrti z├ípisky pretavili do kni┼żnej podoby. V├Żsledky mraven─Źej pr├íce ÔÇ×p├ína u─Źite─żaÔÇť ÔÇô ako mu dom├íci vravievali ÔÇô ur─Źite ocenia nielen be┼żn├ş ─żudia so z├íujmom o hist├│riu, ale aj t├ş, ktor├ş sa dejinami Spi┼ía zaoberaj├║ profesion├ílne. Publik├ícia je o to vz├ícnej┼íia, ┼że rukopis odr├í┼ża ducha minul├Żch ─Źias a je teda ├║plne oprosten├Ż od vplyvu s├║─Źasnej doby i modern├Żch technol├│gi├ş.

 

Moja cesta – Art├║r Benes (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Sny nemaj├║ dobu spotreby… Kniha kr├ísnym, vtipn├Żm aj filozofick├Żm sp├┤sobom s v├Żborn├Żm rozpr├íva─Źsk├Żm ┼ít├Żlom hovor├ş o ceste p├║tnika do Santiago de Compostela. P├║tnik je „iba ─Źlovek“, 58 ro─Źn├Ż mana┼ż├ęr bez kond├şcie, ktor├Ż si touto cestou pln├ş svoj cestovate─żsk├Ż sen, netu┼íiac, ─Źo mu t├íto cesta prinesie v in├Żch rovin├ích. ─îitate─ż to spozn├íva s n├şm. Dej m├í mnoho skvel├Żch paralel a kniha je bohato ilustrovan├í fotkami z 920 kilometrovej cesty.

 

Monografia obce Spi┼ísk├ę Bystr├ę – Kubachy – Mat├║┼í Hud├ík a kolekt├şv autorov (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Monografia obce Spi┼ísk├ę Bystr├ę mapuje dejiny obce na 327 stran├ích. Publik├ícia je rozdelen├í do ┼íiestich hlavn├Żch kapitol. V kapitole Pr├şrodn├ę pomery je spracovan├í ┼żiv├í a ne┼żiv├í pr├şroda. V r├ímci hist├│rie s├║ najstar┼íie dejiny prezentovan├ę v kapitole, ktor├í mapuje os├şdlenie obce od najstar┼í├şch ─Źias. Na z├íklade vykonan├Żch v├Żskumov sa datuje najstar┼íie os├şdlenie do obdobia neskorej doby kamennej. Na t├║to kapitolu nadv├Ązuje kapitola venuj├║ca sa dejin├ím obce od prvej p├şsomnej zmienky a┼ż po rok 1918. Kapitola Vo v├şre spolo─Źensk├Żch premien sa venuje dejin├ím obce Spi┼ísk├ę Bystr├ę v rokoch 1918 ÔÇô 1948. V predposlednej kapitole s├║ podrobne spracovan├ę dejiny obce od roku 1948 a┼ż po s├║─Źasnos┼ą. Posledn├í kapitola je venovan├í tradi─Źn├ęmu prejavu ─żudovej kult├║ry.

 

Osobnosti Ke┼żmarku 20. storo─Źia – Nora Bar├íthov├í (zost.) a kolekt├şv (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Publik├ícia obsahuje vy┼íe 270 ┼żivotopisov u┼ż ne┼żij├║cich os├┤b, ktor├ş sa svojou pr├ícou zasl├║┼żili o v┼íestrann├ę pozdvihnutie mesta a o jeho reprezent├íciu. S├║ medzi nimi b├Żval├ş predstavitelia mesta, zdravotn├şci, pedag├│govia, pracovn├şci v oblasti kult├║ry, spisovatelia, architekti, v├Żtvarn├şci, hudobn├şci, politici, riaditelia podnikov a r├┤znych in┼ítit├║ci├ş, ┼íportovci, obchodn├şci, remeseln├şci, z├íchrancovia prenasledovan├Żch po─Źas II. svetovej vojny at─Ć. Autori nebrali do ├║vahy p├┤vod, n├írodnos┼ą, vierovyznanie alebo stran├şcku pr├şslu┼ínos┼ą osoby, o ktorej p├şsali.

 

Poprad─Źan D├ívid Husz – Mikul├í┼í Argal├ícs (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Publik├ícia pod n├ízvom Poprad─Źan D├ívid Husz pribli┼żuje osobnos┼ą D├ívida Husza, ktor├Ż ovplyvnil smerovanie a rozvoj mesta Poprad. Sformuloval jeho v├şziu a ka┼żdodenn├Żmi ─Źinmi mu d├íval n├ídej, ┼że sa zbav├ş svojej malosti a pr├şzemnosti. Svojou v┼íestrannou pr├ícou v├Żznamne prispel k budovaniu a rozvoju mesta v oblasti kult├║ry, hospod├írstva a turizmu.

 

Pr├şbehy zastaven├ęho ─Źasu 2 – Mgr. Zuzana Andrejov├í, PhD.- Mgr. Erik Ondria, PhD. (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Krajsk├ę m├║zeum v Pre┼íove je v├Żznamnou in┼ítit├║ciou s vy┼íe 70-ro─Źnou trad├şciou. Spravuje bohat├Ż zbierkov├Ż fond, ktor├Ż je prerozdelen├Ż do 16 samostatn├Żch zbierok. Zbierky posl├║┼żili k vytvoreniu monografie, ktor├║ dr┼ż├şte v ruk├ích. Reprezentat├şvna publik├ícia pod n├ízvom Pr├şbehy zastaven├ęho ─Źasu 2 od kolekt├şvu autorov Krajsk├ęho m├║zea v Pre┼íove predstavuje ┼íirokej verejnosti nieko─żko desiatok vz├ícnych zbierkov├Żch predmetov pr├şrodovedn├ęho, spolo─Źenskovedn├ęho a technick├ęho charakteru. Jednotliv├ę pr├şspevky zaraden├ę do tejto publik├ície s├║ v├Żsledkom vedecko-v├Żskumnej a publika─Źnej ─Źinnosti odborn├Żch pracovn├şkov Krajsk├ęho m├║zea v Pre┼íove. Publik├íciu Pr├şbehy zastaven├ęho ─Źasu 2 z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

 

┼áari┼ísko – slovensk├Ż slovn├şk – Jozef Ma─Źo – Agnesa Ma─Źov├í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: ┼áari┼ísko – slovensk├Ż slovn├şk je venovan├Ż n├íre─Źiu z obce ┼áari┼ísk├ę Micha─żany. Publik├ícia obsahuje okrem n├íre─Źov├Żch a slovensk├Żch slov aj vety, v ktor├Żch s├║ ┼íari┼ísk├ę slov├í pou┼żit├ę.

 

┼áari┼ísk├Ż zbojn├şk kon├ş – ┼átefan Staviarsky (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Kniha je rozdelen├í na dve ─Źasti. ┼áari┼í v kontexte dej├şn a zbojn├şctvo okolo ┼áari┼ísk├ęho hradu.

 

┼á─żachtic a podnikate─ż – J├ín Emil Scholtz Mikul├í┼í Argal├ícs (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou, osobou autora textovej ─Źasti a osobou autora obrazovej ─Źasti) Anot├ícia: Ed├şcia V├Żznamn├ş ─żudia Popradu vydala publik├íciu ┼á─żachtic a podnikate─ż J├ín Emil Scholtz. T├íto osobnos┼ą vytvorila z dielne svojho otca fabriku, v─Ćaka ktorej zo s├şdeln├ęho ├║tvaru dedinsk├ęho typu a charakteru ┼żivota sa stali Matejovce pri Poprade priemyseln├Żm meste─Źkom. O jeho v├Żznamnej ─Źinnosti a ┼żivote sa dozviete v tejto literat├║re faktu.

 

V sp├Ątnom zrkadle : osobnosti, udalosti, miesta a probl├ęmy Ni┼żnej ┼áebastovej v plynut├ş ─Źasu – Mari├ín Bil├Ż (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou a osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: Autor textov, Mari├ín Bil├Ż, rod├ík z Ni┼żnej ┼áebastovej sa systematicky venuje sk├║maniu a spr├şstup┼łovaniu cirkevnej i svetskej hist├│rie rodnej obce. Okrem hist├│rie sa na str├ínkach miestnych nov├şn ┼áebe┼ísk├ę novinky vyd├ívan├Żch ob─Źianskym zdru┼żen├şm Na┼ía Ni┼żn├í ┼áebastov├í, usiluje sprostredkov├íva┼ą aj inform├ície o popredn├Żch kult├║rnych a ┼íportov├Żch osobnostiach, z ktor├Żch niektor├ş v├Żrazne prekro─Źili r├ímec svojho rodiska ─Źi bydliska. S├║bor prezentovan├Żch textov je pr├şspevkom k dejin├ím Ni┼żnej ┼áebastovej, nenahr├ídza v┼íak jej komplexn├ę dejiny. Texty vznikali v priebehu nieko─żk├Żch rokov so z├ímerom prispie┼ą k poznaniu d├ívnej, menej d├ívnej i ned├ívnej minulosti kedysi v├Żznamnej (sp├ídovej) obce, dnes jednej z mestsk├Żch ─Źast├ş Pre┼íova, cez prizmu najv├Żznamnej┼í├şch dejov, udalost├ş, osobnost├ş ─Źi jej najp├íl─Źivej┼í├şch probl├ęmov.

 

Vysok├ę Tatry – miesta a ─Źas – Ivan Bohu┼í (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom t├ęmou) Anot├ícia: Existuje legenda o tom, ┼że kedysi bolo v┼íetko kraj┼íie a lep┼íie. Skuto─Źnos┼ą je in├í, ve─Ć mnoho miest sa menilo, ─Źi men├ş k lep┼íiemu. ┼Żia─ż, ani spom├şnan├Ż m├Żtus nemo┼żno celkom vyvr├íti┼ą, preto┼że s├║ miesta, ku ktor├Żm bol ─Źas neprajn├Ż. Publik├ícia prostredn├şctvom dvoj├şc obrazov z minulosti a s├║─Źasnosti pribli┼żuje metamorf├│zy viac i menej zn├ímych miest Vysok├Żch Tatier.

 

Zamagursk├Ż manifest ┼í┼ąastn├ęho bl├ízna – Luk├í┼í Marhefka (sp├Ąt├í s Pre┼íovsk├Żm samospr├ívnym krajom osobou autora textovej ─Źasti) Anot├ícia: …Ke─Ć za─Źnete pracova┼ą v regi├│ne, uvedomuj├║c si, ┼że vo svojej krajine nikdy nebudete prorokom, je d├┤le┼żit├ę ve─ża rozm├Ż┼í─ża┼ą, preto┼że ─żad je ten┼í├ş, ako by ste si mohli myslie┼ą. Najm├Ą vtedy, ke─Ć va┼íe my┼ílienky nie s├║ my┼ílienkami mocn├Żch. Odkedy som za─Źal by┼ą takzvan├Żm region├ílnym aktivistom, ─Źasto si doma sad├ím na gau─Ź s t├Żm, ┼że idem rozm├Ż┼í─ża┼ą. O tom v┼íetkom by som v├ím chcel nap├şsa┼ą. Neviem, ─Źi by som dok├ízal vymyslie┼ą pr├şbeh, ktor├Ż by niekto chcel do─Ź├şta┼ą dokonca, neviem, ─Źi by niekoho zauj├şmali texty piesn├ş, ktor├ę m├ím v notesoch a svojou chabou ÔÇ×gitaro-hrouÔÇť si ich zhudobn├şm, ale mysl├şm si, ┼że 10 rokov mojej iniciat├şvy v jednom z najchudobnej┼í├şch regi├│nov Slovenska, mi prinieslo do ┼żivota to─żko situ├íci├ş, vz┼ąahov, peripeti├ş a n├ídhern├Żch dn├ş, ┼że by mi bolo ─ż├║to, keby som o nich vo─ża─Źo nepovedal…

 

Hlasova┼ą m├┤┼żete┬áelektronicky┬ácez┬áonline formul├ír:┬ákliknite tu

Viac inform├ícii n├íjdete na webovej str├ínke Krajskej kni┼żnice P. O. Hviezdoslava v Pre┼íove alebo na Facebook-ovej str├ínke kni┼żnice.