Mestská symbolika

MESTSKÁ SYMBOLIKA

VRANOV NAD TOPĽOU

V tejto štúdii vám ponúkame históriu a mestskú symboliku Vranova nad Topľou.

 

Vranov ako administratívne a hospodárske centrum

I.      1. 1270 Varano, 1323 Ranow, 1361 Vronov, 1383 Warano, 1404 Varano, 1414 Waranov, 1429 Varanovia, 1773 Wranow, 1927 Vranov nad Topľou, 1944 Vranov

 

Vranovské Dlhé: 1270 Huzeumezew, 1391 Hwziwmezw, 1773 Dluhe, 1808 Vranovské Dluhé, 1920 Vranovské Dlhé

 

Čemerné: 1254 Chemerna, Chemernye, 1773 Cžemerne, 1808Wranowske Cžemerné, 1927 Čemerné

 

Lomnica: 1402 Lompnicha

 

2. Župa Zemplínska, okres Vranov, kraj Prešov do 1960, okres Michalovce, od 1968 okres Vranov nad Topľou, kraj Východoslovenský

 

II.       V. n. T. leží v severozáp. výbežku Východoslovenskej nížiny na terasách rieky Tople a agradačnom vale Ondavy. – Podhorský stupeň Nízkych Beskýd tvoria mladotreťohorné uloženiny (vápenité íly, tufity, pyroklastiká ryodacitov, sliene, zlepence a flyšoidné vrstvy) na rovine prikryté mocnou vrstvou štvrtohorných piesčito-kalových usadenín. – V osade Hencovce sú železnaté, sírne a slané pramene. – Priemerná ročná teplota je 8 – 9 °C a ročný priemerný úhrn zrážok okolo 650 mm. Na nive Tople má nivné pôdy, v podhorskom stupni na sprašových uloženinách a svahovinách illimerizované. Sú tu zachované zvyšky pôv. dubovo-hrabových lesov, inde je chotár odlesnený. – V Ondave sa povyše sútoku s Ondavkou vyskytuje vydra riečna a v okolí Ondavy divé kačice.

 

III.      V. n. T. sa stal hospodárskym strediskom panstva Čičva. Od 1414 sa vyvíjal ako paddanské mestečko, bol strediskom remesiel, obchodu, sídlom kláštora františkánov, ktorý zanikol za reformácie. V roku 1461 získal právo skladu pre poľ. Plátenkárov a obchodníkov. V erbe mal patróna sv. Štefana, v novšom z 1622 z koruny vyrastajúcu levicu. R. 1493 mal 57 usadlostí, mlyn, jatku, mýto. Do 1520 boli zemepánmi Rozgonyiovci, neskoršie Báthoryovci, 1617 – 84 patril Drugethovcom. R. 1607 rozšírili jeho mestské právo a obyvatelia boli oslobodení od mýta. R. 1629 je doložený tunajší chudobinec, 1672 – 1786 paulínsky kláštor. V 17. storočí sa vo V. n. T. konali župné zhromaždenia. R. 1715 mal 36 obývaných a 13 opustených domácností, 1787 141 domov a 1033 obyv., 1828 169 domov a 1494 obyv. V. n T. bol 1831 centrom východoslovenského roľníckeho povstania. Obyv. sa od stredoveku zaoberali vinohradníctvom, poľnohospodárstvom, čižmárstvom. R. 1876 sa V. n. T. stal sídlom slúžnovského obvodu. Do 20. stor. tu mali  majetky Hadik-Barkóczyovci. V novembri 1918 terorizovala V. n. T. a okolie maďarská trestná jednotka. Po 1918 si mestečko udržalo poľhohosp.-živ. charakter. Boli tu 2 mlyny, liehovar, píly, kameňolom a malé živnosti (najmä obuvníci a výroba sviečok). V. n. T. bol sídlom viacerých peňažných ústavov. Obyv. trpelo veľkou nezamestnanosťou. V decembri 1920 štrajkovali poľnohosp. robotníci. Za predmíchovskej ČSR bol V. n. T. centrom rev. hnutia maloroľníkov a poľnohosp. robotníkov vedeného KSČ. V 30. rokoch zintenzívnelo hnutie nezamestnaných – hladové pochody. Koncom 30. rokov bol V. n. T. dejiskom bojov za vybudovanie jednotného protifašistického frontu. ileg. okr. vedenie kom. strany pomáhalo 1943 pri úteku sov. zajatcov a ich prechode do part. skupín, vo februári 1944 zorganizovalo part. Skupiny Osnovina a Pučkova, 1944 utvorilo RNV, v auguste 1944 zorganizovalo prechod časti tankového pluku k partizánom. R. 1944 zničili nemecké vojská pred ústupom 11 najkrajších budov mesta. Sovietska armáda oslobodila V. n. T. 18. 1. 1945. Dňa 24. 2. 1948 sa konal manifestačný štrajk asi 600 zamestnancov. Moc prezval Okr. akčný výbor NF. Mesto bolo vyznamenané Radom práce. R. 1952 boli zriadené ŠM, JRD Taňa a 1958 zal. JRD Dlhá. R. 1960 – 68 V. n. T. nebol sídlom okresu. Z podnikov sú významnejšie: Vranovský drevopriemysel, Pórobetón, OSP, ČSAD. Po 1968 pokračuje prestavba centra mesta a výstavba nových štvrtí. Obyvatelia pracujú v miestnych podnikoch, na železnici a v priemyselných podnikoch na okolí.

 

IV.      Prvé údaje o kláštornej škole sú z 1478, ale už v 14. stor. možno predpokladať existenciu farskej školy. Za reformácie vzniklo 1570 gymnázium, zaniklo 1636. R. 1613 tu pôsobil ako rektor Matej Damascenus. R. 1951 vznikla SVŠ a 1969 SEŠ. R. 1960 – 68 tu bolo POU s nadstavbovým štúdiom.

 

Hlas zemplínskych roľníkov (1951 – 54), okr. roľ. noviny

Hviezda (1952 – 54), záv. časopis Vranovského drevopriemyslu

Roľnícka pravda (1952 – 60), okr. roľ. noviny

Vranovské noviny (1960), miestne noviny

Zemplínska stráž (1922 – 23), nepolit. spoloč. časopis

 

V.      Lekárska služba zavedená od 2. polovice 19. storočia, v prevádzke bola aj lekáreň. Od 1953 je tu poliklinika, od 1960 nemocnica so 136 posteľami.

 

VI.      V minulosti tu boli športové kluby: VSČ Vranov, ŠK Vranov, FPT Vranov, Lokomotíva Vranov.

 

 

ERB MESTA VRANOV NAD TOPĽOU

 

Erby štátne, rodové či mestské – nás obklopujú nielen na starých historických pamiatkach, ale každodenne sa s nimi stretáme aj v súčasnom živote. Obľuba mestských erbov iste nie je náhodná. Dlhé stáročia boli neodmysliteľnou súčasťou kancelárskej činnosti. Mestský erb vyrytý v pečatidle overoval mestskú listinu, erbová pečať dodávala dokumentu silu a záväznosť. Mestský erb vytesaný na budove oznamoval, že ide o objekt patriaci mestu – o radnicu, nemocnicu, fontánu a ďalšie. Prinášame vám z katalógu mestských erbov a vlajok názov a opis erbu mesta Vranova nad Topľou.

Vranov (o. Michalovce). Sv. Štefan – starší; na štíte z koruny vyrastajúci, šabľou ozbrojený lev, na vrchnom okraji štítu otvorená koruna – mladší. (Doklad na vydávanie písomností v čase gotiky je listina z r. 1410, ktorú uverejnil Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II/2, S. 331, č. 7404. Stred pečatného poľa na tejto listine určite vypĺňala postava sv. Štefana. Odtlačok pečatidla z r. 1565, ktorého stred vypĺňa tiež sv. Štefan, na písomnosti z r. 1599 je v OL Kamarai lvt. Városi iratok, fasc. 47, Zemplén vm. Odtlačok pečatidla z r. 1622 – už s mladším erbom – na písomnosti z r. 1693 je tamže.)

V modrom štíte zo zlatej koruny vyrastá zlatý lev, ozbrojený striebornou šabľou. Vranov od konca 14. storočia používal vo svojej pečati postavu sv. Štefana. Roku 1622 sa tohto predheraldického symbolu vzdal a začal používať erb s levom, vyrastajúcim z koruny.

Figúru v erbe často opisovali aj ako levicu, pretože nemala pre leva typickú bujnú hrivu. I keď erb Vranova skutočne zobrazoval levicu, musíme v heraldike opísať túto figúru ako leva, lebo termín levica je vyhradený levovi stojacemu na troch nohách.

Tento erb mesto používa nepretržite vyše 350 rokov, i keď sa podobá erbovému symbolu a jeho sfarbenie nepridŕžalo vždy verne predlohy. (Figúra bola niekedy strieborná s dvoma chvostami, niekedy z koruny nevyrastala, ale na korune stála a pod.)

Tieto nedôslednosti však mesto odstránilo a v súčasnosti používa heraldicky správnu podobu svojho mestského erbu.

 

 

 

PEČATIDLO MESTA VRANOV NAD TOPĽOU

Najdôležitejším i najpočetnejším prameňom mestskej i obecnej heraldickej tvorby sú mestské a obecné sfragistické pamiatky. Pečatidlá a ich odtlačky sú predmetom a náplňou samostatnej vednej disciplíny – sfragistiky. Sami osebe sú zdrojom poznatkov pre mnohé historické disciplíny. Pečatidlá dávali dokumentom právnu silu a záväznosť. Ich vznik je  historickým dokladom, zhmotnením začatia kancelárskej činnosti v meste či obci a jeho pole vypĺňa znak tohto mesta či obce – v nejednom prípade heraldický vyspelý erb.

Sídlisko v chotári dnešného Vranova jestvuje nepretržite od 9. storočia. Najstaršími priamymi písomnými dokladmi o Vranove a jeho kostole sú pápežské desiatky z rokov 1332 a 1337. Vo vranovskom kostole, ktorý bol zasvätený sv. Štefanovi, v týchto rokoch pôsobil farár Štefan. Podľa F. Uličného výstavbu kostola možno predpokladať od konca 11. do začiatku 12. storočia. Domnieva sa, že nešlo o prvý kostol vo Vranove. Trh, ktorý vo Vranove povolil Ľudovít I.  v roku 1350, určite iba legalizoval už skôr zaužívaný trh. Od polovice 14. storočia sa Vranov vyvíjal ako mestečko. V roku 1461 nadobudol právo skladu a od prvej polovice 16. storočia tu jestvovala colnica. V polovici 14. storočia šľachtici z Rozhanoviec dali pri Vranove postaviť hrad. Spustol a zanikol až v polovici 20. storočia. Bol správnym centrom Čičavského panstva, ktoré postupne nahradilo Vranovské panstvo. Šľachtici z Rozhanoviec vlastnili Vranov do roku 1523, po nich si tu uplatňovali zemepanské práva Bátoriovci, Nádašdyovci a Drugetovci. Od 15. storočia sa remeselníci spájali v cechy, avšak na stave Vranova ako mestečka nič nezmenili. Popri tradičnom poľnohospodárstve sa malé živnosti rozšírili až v prvej polovici 20. storočia a priemysel, najmä drevársky, až v druhej polovici 20. storočia. V tomto čase získava Vranov aj štatút mesta. Najstaršie známe pečatidlo Vranova je z roku 1565. Jeho odtlačok na dokumente z roku 1599 sme našli v budapeštianskom archíve. V strede poľa je vyrytý patrón kostola sv. Štefan. Toto pečatidlo isto nie je najstaršie. Priamym dokladom na použitie staršieho, isto už zo 14. storočia, je listina z roku 1410, ktorú vydáva vranovský richtár Mikuláš Cypser a prísažní. Odtlačok pečatidla na dorze listiny zatiaľ nik neuverejnil.

Nové pečatidlo vzniklo v roku 1622. Jeho kruhopis znie: VARANO : VAROSA : PECSETYE : A(nno) : D(omini) : 1622. Je už vyslovene heraldické. V pozdno-gotickom štíte z koruny vyrastá šabľou ozbrojená levica, na vrchný okraj štítu je postavená ďalšia koruna. Odtlačky nového pečatidla sme v budapeštianskom archíve našli na dokumente z roku 1767, v archíve geodézie a kartografie ešte aj na dokumentoch z rokov 1864-1867.

Opísané pečatidlo sa stalo predlohou pečiatky, ktorá vznikla v dielni I. Felsenfelda. V strede pečatného poľa je medzi dve palmové ratolesti vyrytý červený štít, v ktorom zo zlatej koruny vyrastá zlatá levica so strieborným mečom v pravej prednej končatine. Zlatá listová koruna je aj na vrchnom okraji štítu. Pečiatka má kruhopis: ZEMPLÉN VÁRMEGYE VARANNÓ KÖZSÉG * 1904*.

V roku 1970 sa vo Vranove uskutočnili oslavy 700. výročia mesta. Pri tejto príležitosti sme v roku 1969 s J. Švecom vytvorili Vranovu erb. Pretože sme v tom čase nepoznali felsenfeldovskú pečiatku, štít sme navrhli modrý. Presne podľa pečatidla z roku 1622 sme prekreslili zlatú korunu a z nej vyrastajúci zlatú levicu, ozbrojenú striebornou šabľou. V tejto podobe sme erb uverejnili v roku 1969 i 1972. V meste sa tento erb aj ujal. Federálne ministerstvo spojov ČSSR s vyobrazením erbu Vranova vydalo v roku 1977 dokonca známku.

Od roku 1991 sa erb používa v kresbe L. Čisárika. Heraldický register erb Vranova datuje až do roku 1991.

 

 

VLAJKA MESTA VRANOV NAD TOPĽOU

 

Vlajku mesta tvorí päť pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky vo farbách striedavo modrej a žltej. Pomer strán je 2:3 a je ukončená zástrihom siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu vlajky.

Právo používať mestské symboly je výsadou mesta a jeho orgánov. Ak ich chce použiť ktorýkoľvek iný subjekt, musí o to požiadať mestské zastupiteľstvo.

 

 

 

Použité pramene a dokumenty:

 

NOVÁK, Jozef, 2008. Pečate miest a obcí na Slovensku. II. Zväzok N-Ž. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. 648 s. ISBN 978-80-89236-53-4.

NOVÁK, Jozef, 1967. Slovenské mestské a obecné erby. Bratislava: Slovenská archívna správa. 291 s.

KARTOUS, P., NOVÁK, J. a VRTEĽ, L.,1991. Erby a vlajky miest v Slovenskej republike.  Bratislava: Obzor – Ministerstvo vnútra SR. 341 s. ISBN 80-215-0091-3.

KROPILÁK, M. et al., 1978. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III.

Bratislava: Veda. 532 s.

 

 

Spracovala: Mgr. Beáta Ocilková, Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou