V nedeľu 4. decembra slávime sviatok svätej Barbory.
Sv. Barbora sa narodila okolo roku 273 v Nikomédii (Turecko) v pohanskej rodine. Pre neposlušnosť (nechcela sa podvoliť otcovi a vydať sa) ju otec tyran Dioskur zavrel do veže, ktorú dal postaviť na tento účel. Tu, v samote, začala študovať a tu aj tajne prijala krst. Strašným spôsobom bola mučená a nakoniec ju vlastný otec sťal mečom. Pramene uvádzajú, že sa to stalo 4. decembra roku 290. Iné pramene hovoria o roku 306. Boh však veľmi rýchlo potrestal jej prenasledovateľov. Legenda hovorí, že kým anjeli niesli jej dušu do neba, blesk zasiahol Dioskura a priviedol ho pred Boží súd.
Je patrónkou baníkov, geológov, architektov, murárov, kamenárov, tesárov, pokrývačov, elektrikárov, poľnohospodárov, mäsiarov, kucárov, zvonárov, zvonolejárov, hasičov, hrobárov, klobučníkov, delostrelcov, zbrojárov, pyrotechnikov, kníhkupcov, zlatníkov; dievčat, väzňov, umierajúcich; pre šťastnú hodinu smrti; pri búrkach, požiaroch, horúčkach, náhlej smrti.
Ctia si ju aj mladé devy. Na deň svätej Barbory hneď zrána narežú z čerešne alebo iného na jar včasne kvitnúceho stromu či kríka vetvičky – barborky. Prinesú ich domov a vložia do vázy s vodou. Tú nevymieňajú, len prilievajú. Za starých čias chodili dievčatá ráno k studničke, nabrali si do úst vody a takto ohriatu ju priniesli na doliatie svojim barborkám. Ak rozkvitli do Vianoc, bolo to znamenie, že sa do roka vydajú.
Otestujte si svoje vedomosti o sv. Barbore v našom kvíze.
