Svätý Štefan žil v prvom storočí pr. Kr. v Jeruzaleme a o jeho živote sa v krátkosti píše v Novom zákone v knihe Skutky Apoštolov. V kresťanskej cirkvi pôsobil ako prvý diakon, pričom jeho úlohou bolo starať sa o vdovy a chudobných. Neohrozene kázal, čo sa mu neskôr vypomstilo, keď ako prvý podstúpil pre svoju vieru mučenícku smrť – bol ukameňovaný v roku 33 pr. Kr.
Sviatok Svätého Štefana si u nás pripomíname na 
Druhý sviatok vianočný, ktorý ešte stále býval považovaný za prísny cirkevný sviatok, vzťahovali sa naň zákazy práce a návšteva kostola bola povinnou, hoci v polovici 20. storočia sa už ako obyčajový predpis vytrácala. Avšak už bol slobodnejším dňom na zábavu, sprevádzala ho popôstna radosť, zároveň sa skončila sociálna izolácia, keďže počas pôstu boli tanečné zábavy zakázané. Bezprostredná uvoľnená zábava bola typická aj pre iné historické obdobia.
Druhý sviatok vianočný
, ktorý ešte stále býval považovaný za prísny cirkevný sviatok, vzťahovali sa naň zákazy práce a návšteva kostola
bola povinnou, hoci v polovici 20. storočia sa už ako obyčajový predpis vytrácala. Avšak už bol slobodnejším dňom na zábavu, sprevádzala ho popôstna radosť, zároveň sa skončila sociálna izolácia, keďže počas pôstu boli tanečné zábavy zakázané. Bezprostredná uvoľnená zábava bola typická aj pre iné historické obdobia.Konali sa pochôdzky po domoch, v ktorých žili Štefanovia, vinšovalo sa im, rozprávali sa vtipy, čo patrične využívala najmä mládež. Zároveň druhý deň Vianoc bol termínom pre príbuzenské návštevy. Pre stravovanie na Štefana je príznačné, že sa konzumovali zvyšky zo sviatočných jedál. Ak aj potom zostali nejaké zvyšky, zjedli sa na Jána.
. Ak aj potom zostali nejaké zvyšky, zjedli sa na Jána.Pravdepodobne z týchto zvyklostí sa vyvinuli štefanské zábavy, ktoré poznáme dnes.
