Poznáme víťazov z literárnej časti súťaže Dobrý deň, včielka!
Do súťaže sa zapojilo 44 detí zo ZŠ Bystré, ZŠ Lomnická, CZŠ sv. Dominika Savia, Spojená škola Budovateľská a MŠ Ulica 1. mája.
Víťazi v literárnej časti a ich tvorba:
Ester Mária Komková, ZŠ Lomnická, 4. ročník
Včelia láska
Letí včielka sem a tam,
od fialky k ruži.
Obzerá sa navôkol,
vedľa čmeliak Ferko krúži.
Ferko letí sem a tam,
srdce mu búši,
zaľúbil sa do včielky,
až mu horia uši.
Vyrobil jej prsteň z peľu,
požiadať ju o ruku sa chystá veru.
Včielka Vierka láskou horí.
Na svadbu jej prídu všetky lesné tvory.
Svadbu veru chystajú,
na leňošenie čas nemajú.
Pri svadobnom stole
každé oko od šťastia zaplače,
podávať sa bude medovina
a medové koláče.
Dnes je ten krásny deň,
Ferko a Vierka zrodili sa preň.
A už žijú svoj deň.
Timea Klimkovská, ZŠ Bystré, 5. ročník
Včielka Lara
Vo včelích úľoch plynie život organizovane, podľa prísnych pravidiel. Každý vie, čo
má robiť a všetko sa deje presne a precízne. Včielky žijú disciplinovane ako vojaci. Sú
bezpodmienečne verné svojej kráľovnej, ktorú vo všetkom poslúchajú. Keď sa na jar otvoria
dvere úľa, nová generácia je pripravená na prácu. V tomto roku mladí, ktorí po prvýkrát
opúšťajú úľ, dostali aj novú vychovávateľku, trošku krátkozrakú, ale dobroprajnú a starostlivú pani učiteľku Žihadlovú, ktorá ich naučí, z čoho bude pozostávať ich práca, ako sa zbiera nektár, ako sa vyrába med, vosk a všetko ostatné, čo musí dospelá včela vedieť. Predtým, než vyletíte do sveta, dobre si zapamätajte, čo vám teraz poviem. Nech sa nikto z vás neoddelí od skupiny, najprv si všetci spolu dáme skúšobný let, tri kolá okolo úľa, potom sa vrátime na schôdzu k úľu! Vydala pokyny pani učiteľka Žihadlová. Potom vzlietla a skupina mladých včielok ju nasledovala. Veľmi rýchlo spravili dohodnuté tri kolá. Vidím, že lietanie ide každému výborne, teraz sa môžeme vrhnúť na denné úlohy! Najprv zaletíme k neďalekému agátu a naplníme si košíčky peľom. Mladé včielky nasledovali svoju učiteľku. O chvíľku už boli pri agáte plnom voňavých kvetov. Neroztrúste a nerozdeľte sa, zostaňte blízko seba. Vyprázdnite všetky kvety, nevynechajte ani jeden jediný! Kričala pani učiteľka a aj ona zmizla v jednom z kvetov. Jedna včielka, ktorá sa volala Lara, čakala, aby konečne videla šíry svet, bystro letela za svojou učiteľkou a radosťou sa vrhla medzi agátové kvety. Načo vlečieš taký ťažký košík? Namiesto toho, aby si sa sama najedla peľu a napila nektáru, vláčiš na chrbte ten
ťažký košík a v tejto horúčave sa potíš v prospech iných?! Nevidíš, že ťa iba využívajú?
Spýtal sa včielky bojovný sršeň Samo. Ale ja poslúcham, lebo ma to tak učili, hovorila Lara.
Tebe vždy niekto hovorí, čo máš robiť? Nemáš vlastnú vôľu? Otravoval a dobiedzal ďalej
sršeň. Vidíš, mne nikto nehovorí, čo mám robiť a napriek tomu si žijem šťastne a slobodne.
Okrem toho nemusím nikoho obsluhovať. Ale čo iné by som mohla robiť? Musíš sa
rozhodnúť, či chceš do konca života slúžiť iným, alebo byť sama sebe paňou! Povedal sršeň a
odletel do lesa. Lara sa ho snažila dobehnúť, ale nedokázala letieť tak rýchlo ako on. V hustom lese
sa jej stratil z dohľadu a darmo za ním kričala, sršeň ju nepočkal. Lara stále vrážala do listov
stromov a už nevedela, kde nechala svoju rodinu, včielky a pani učiteľku Žihadlovú. Lietala
hore a dolu a snažila sa nájsť cestu z lesa von. Medzitým sa zatiahla obloha a náhle sa spustil hustý lejak. Lare premokli krídla a vietor ju pofukoval sem a tam. Pred búrkou sa schovala
do starého duba, no zistila, že tam už niekto býva. Choď preč, ty tuláčka! Kričal na ňu starý fúzač. Nikto ťa sem nevolal! Kričal nahnevane a vyhodil ju von zo svojho domu. Pustite ma dnu! Prosila premoknutá Lara. Zaplatím vám peľom, ak dovolíte, aby som sa mohla osušiť. No veď aj tvoj batoh je úplne premočený! Ale nedbám, teraz ťa pustím, kým prejde búrka. Čo ťa sem priviedlo? Čo tu
hľadáš? Veď tvoje miesto je v bezpečnom úli! Počúvala som sršňa, ktorý mi rozprával o slobode, ale prišla som na to, kam patrím. Kiežby som sa ešte raz vrátila domov, nikdy viac by som sa nezatúlala! Starému pánovi Fúzačovi prišlo malej hlúpučkej včielky ľúto, osušil jej krídla a uvaril jej harmančekový čaj. Nič sa neboj, pomôžem ti dostať sa z lesa. Búrka pomaly ustala a Lara sa usušila a oddýchla si. Pred kozubom sa jej usušila taštička s peľom aj batoh naplnený nektárom. Svojmu hostiteľovi sa bohato odmenila. Pán Fuzáč ju zaviedol na kraj lesa, kde stál veľký agát a odtiaľ už Lara ľahko našla cestu k včeliemu úľu. Všetci sa veľmi potešili, lebo si už mysleli, že sa ich sestrička navždy stratila. Zatúlaš sa ešte niekedy? Budeš ešte taká tvrdohlavá? Spýtala sa pani učiteľka Žihadlová. Kdeže! Nikdy viac nebudem taká nerozvážna! Od toho dňa bola Lara vždy poslušná a usilovná robotníčka. Bola hrdou členkou včelieho kráľovstva a keď vyrástla, aj ona učila malé včielky. Od jari do jesene môžeme v prírode stretnúť vždy usilovne pracujúce roje včielok, ktoré sa činia okolo kvetov, aby svojím chutným medom osladili život aj druhým.
Anastázia Novotná, ZŠ Bystré, 4. ročník
VČELY
Žila v úli malá včielka,
volala sa pekne, Evka.
Mala až tri priateľky
všetky boli usilovné včielky.
Keď každé ráno Evka vstane,
v kvapke rosy sa umyje.
Potom sa do práce vyberie
a do vedierka za celý deň veľa nektáru naberie.
Rýchlo sa s ním kotúľa,
donesie ho do úľa.
A v ňom radosť preveľká,
bohatá to nádielka.
Včielky- veľké robotnice,
spracú nektár do pivnice.
Včelár- veľký kúzelník,
premení ho na medík.
Ja ho veľmi rada mám,
do čaju ho pridávam.
A na veľkú radosť včiel,
chlebík s medom denne jem.
Včielky milé, vďaka vám,
kúsok zdravia doma mám.
Víťazom srdečne gratulujeme. Ceny si môžete vyzdvihnúť na oddelení pre deti a mládež.
Podujatie bolo realizované s podporou Ministerstva kultúry SR.